Už viem, aký dôležitý je oddych, píše Slafkovský

Jednotka tohtoročného draftu, senzácia z Košíc. Juraj Slafkovský od svojho vstupu do ligy patrí medzi najsledovanejších hokejistov nielen v Montreal Canadiens, ale aj v celej NHL. Každý mesiac sa s čitateľmi NHL.com/sk v exkluzívnom blogu podelí o svoje zážitky. Tentoraz hovorí o nováčikovskej večeri, suspendácii a o dôležitosti oddychu.

Mám za sebou 'povinnú' akciu pre nováčikov, večeru, na ktorú pozývame celý tím. Večera bola výborná aj celkom drahá. Je fajn, že v tíme máme päť nováčikov, takže sme si náklady mohli rozdeliť. Myslím, že sa to vydarilo a že si to všetci užili.
V NHL je toto iné ako v Európe. Tam ako nováčik nemusíte platiť večeru, ale zase musíte vykonávať rôzne divoké veci. Poviem k tomu len toľko, že dúfam, že už nikdy nebudem nováčik.
S Canadiens už máme za sebou pár tripov a vždy si ich užívam. Je super stráviť nejaký čas na cestách s chlapcami a myslím, že to pomáha utužovať tím.
Celkovo si myslím, že sezóna sa vyvíja dobre. Nič extra veľké, ale ani žiadne veľké pády. Som samozrejme rád, že hrám v prvom tíme a nemusím prechádzať farmou. Musím sa stále zlepšovať a každým ďalším zápasom sa učím. Pred rokom som hral vo Fínsku za juniorov, takže je to veľký skok. Stále si zvykám na veľkú súťaž a každý deň sa učím niečo nové.

Jediné, čo ma mrzí, je, že som nemohol dva zápasy hrať kvôli disciplinárnemu trestu. Bolo to totiž práve v čase, keď sa tu bola za mnou pozrieť mama so skupinou kamarátov.
Mama sa ma pýtala: Prečo si to urobil? Ja som jej na to povedal: Ale mami... Myslíš si, že som chcel, aby to takto dopadlo? Svoj trip si potom musela predĺžiť o zápas s New Jersey, v ktorom som už mohol nastúpiť. Som rád, že ma nakoniec videla hrať, len škoda, že to nebolo viackrát. Nebola tu len ona, ale aj ďalší ľudia, ktorí sa na mňa prileteli pozrieť: môj agent so svojimi kamarátmi, celkovo to bolo osem ľudí.
Počas sezóny som v kontakte so slovenskými hokejistami v NHL. Hlavne s mladými chlapcami ako Filip Mešár, Šimon Nemec... Po zápase s Washingtonom som sa porozprával s Martinom Fehérvárym, bavil som sa s Tomášom Tatarom. Veľa Slovákov v NHL nie je, takže sme malá komunita a snažíme sa udržiavať kontakty. Aj keď má každý iný rozpis a keď máme voľno, snažíme sa skôr oddychovať.

Na odpočinok určite poslúži aj vianočná prestávka. Zatiaľ vôbec netuším, ako budú moje tohtoročné Vianoce vyzerať, ešte som to neriešil. Rodičia chceli priletieť, ale je to zložitá cesta, tak uvidíme. Beriem to hlavne tak, že budeme mať tri dni voľna, čo je fajn, a potom do toho zase naskočíme a budeme hrať hokej.
Bude to vítaný oddych. Po dvoch mesiacoch už viem, že nejaké to voľno je v náročnom kolotoči dôležité. Na začiatku sezóny som si pred zápasom ani nemusel pospať, ale teraz už si poobede rád dve hodinky zdriemnem, aby som nabral sily. Nohy sú ťažšie a ťažšie, rozpis je nabitý a odpočinok je potrebný.
Po dvoch mesiacoch v NHL už môžem povedať, že sa z toho stáva trochu rutina. Človek si na všetko zvykol, na nabitý program, tréningy, zápasy, cestovanie, každý deň iný hotel. Myslím, že som sa s tým celkom rýchlo vyrovnal a bude sa to len zlepšovať.
To však neznamená, že by som bral ako samozrejmosť, že som tu. Som stále nadšený a myslím, že to nikdy nezmizne, pretože toto je predsa najlepšia liga na svete.
Viac o téme [Zvykám si na veľký svet, píše Slafkovský]