Po stopách otca. Do NHL mieria Iginla, Fischer, Koivu

Aj v sezóne 2023-24 vám každý druhý utorok prinášame rubriku Draftradar – pohľad na hokejové talenty, ktoré majú šancu byť vybrané klubmi NHL v budúcom drafte. Teraz sa zameriame na synov bývalých slávnych hráčov, ktorí môžu čoskoro napodobniť otcov.

Iginla strieľa, Iginla dáva gól!

Tento častý výjav nedávnej minulosti sa zrejme čoskoro vráti do NHL. Len to nebude vďaka Jaromeovi, dlhoročnému kapitánovi Calgary Flames, ale zásluhou jeho syna Tija, ďalšieho úderného forvarda.

Sedemnásťročný mládenec na to má všetky potrebné predpoklady. Nielen výnimočné hokejové gény. Nielen dynamiku a rýchlosť. Nielen strelecký inštinkt, vďaka ktorému v tejto sezóne WHL nastrieľal už 42 gólov. Aj požehnanie skautov, ktorí ho pred najbližším draftom zaraďujú veľmi vysoko.

Keď redakcia NHL.com pred niekoľkými dňami tipovala, v akom poradí sa tohtoročná trieda supermladíkov poskladá, tak bol syn člena Siene slávy desiaty. Ale pozor! Ani zďaleka to nebude jediné medzigeneračné déjà vu, ktoré nás na veľtrhu s talentmi čaká.

Okrem Iginlu juniora sa totiž do veľkého hokejového sveta už tento rok chystajú naskočiť aj Lukas Fischer (syn českého majstra sveta Jiřího, bývalého obrancu Detroit Red Wings), Ryder Ritchie (syn Byrona, bývalého útočníka Flames, Carolina Hurricanes, Florida Panthers a Vancouver Canucks), Max Plante (syn Dereka, účastníka šiestich majstrovstiev sveta, ktorý väčšinu kariéry strávil v Buffalo Sabres) a Aatos Koivu (syn Sakua, dlhoročnej opory Montreal Canadiens).

Po stopách otcov sa teda od leta vyberie niekoľko slávnych mien. A draft pre nich na tejto ceste nebude jedinou významnou križovatkou.

"Rady od otca, ktorý s hokejom veľa zažil, môžu byť pre ďalší vývoj kľúčové," povedal vlastne za všetkých sedemnásťročných Koivu, ktorý si pripísal aj štyri štarty vo fínskej lige dospelých.

NHL už zažila viacero úspešných otco-synovských tandemov. Najslávnejším príkladom sú Bobby a Brett Hullovci – prvý z nich, prezývaný The Golden Jet, sa označuje za jedného z najlepších hokejistov všetkých čias. Jeho potomok patril medzi skvelých strelcov a dvakrát vyhral Stanley Cup. Ospevovanou dvojicou sú aj J. P. a Zach Pariseovci či Tie a Max Domiovci. Keith Tkachuk môže byť v tomto smere hrdý až na dvoch synov Matthewa a Bradyho, Mike Foligno na Nicka a Marcusa, Peter Šťastný na Paula a Yana, Gordie Howe sa pýšil Markom a Martym.

Byť dieťaťom v rodine hokejovej hviezdy so sebou nesie smerom k vlastnej kariére výhody aj nevýhody. Napríklad mladý Iginla opisuje, ako s otcom doma v garáži cibrili streľbu a prihrávky, v obývačke pri televízii do omrzenia analyzovali hokejové videá. To je oproti rovnako starým konkurentom výrazné plus. Často je však minimálne vyvážene prekážkami v podobe závisti, neúmerného očakávania a porovnávania.

"Nájdu sa ľudia, ktorí tvrdia, že som sa dostal tak ďaleko len vďaka otcovi," pripustil syn ikony Calgary.

Jeho detstvo by bral nejeden fanúšik. Odmalička bol obklopený svetoznámymi hráčmi, namiesto ihriska trávil čas v kabínach NHL. Ešte nedávno sa ako dieťa fotil s Johnnym Gaudreaom a Matthewom Tkachukom a volal ich ujo. Na vlastné oči toho videl veľa. Napríklad to, keď bol jeho otec v Toronte uvedený do Hokejovej siene slávy NHL.

"Stále si to pamätám. Bolo to niečo úžasné," priznal Tij Iginla.

Teraz sa pomaly rozbieha jeho vlastný hokejový kolotoč. A pre úspech odhodlaného Tija tento rodinný sentiment nie je taký dôležitý. Rozhodovať budú iné parametre. A Tij sa zatiaľ môže tešiť z toho, že dosť často hovoria v jeho prospech.

A to aj pri inak zradnom porovnávaní s otcom.

Veď Jarome po svojej preddraftovej sezóne WHL za Kamloops Blazers skončil s bilanciu 33+38. A Tij ho už teraz v drese Kelowna Rockets prekonal nielen v góloch, ale už o jeden zárez aj v bodoch (72). Aj preto to s ním na drafte nakoniec môže dopadnúť lepšie ako s otcom, ktorého Dallas Stars získali v roku 1995 ako celkovo jedenásteho.

Prekonať celú Jaromeho kariéru bude nesmierne ťažké. Predsa len do nej patrí 1554 zápasov a 1300 bodov. Okrem iného do nej patrí aj plná polička trofejí vrátane dvoch Maurice Richard Trophy a jednej Art Ross Trophy.

Podobne neľahké to bude mať v medzigeneračnom súťažení aj Koivu junior. Aj jeho otec bol v zámorskom klube dlho kapitán. Dokonca tak dlho, že s ním v úctyhodnej histórii Canadiens môže súperiť len Jean Beliveau.

Okrem toho v roku 2002 zdvihol nad hlavu Bill Masterton Trophy, o päť rokov neskôr King Clancy Memorial Trophy. Okrem početných zápisov do montrealskej kroniky vybojoval štyri medaily z olympiád a rovnaký počet aj zo svetových šampionátov.

"Zábavné je, že si z otcových duelov veľa nepamätám. Namiesto toho, aby som sledoval zápasy, som sa radšej hral s kamarátmi," tvrdil. "Možno to bola chyba a mohol som sa od neho viac naučiť."

Podľa jeho štatistík sa však hokejové remeslo aj tak naučil dostatočne. Koivu mladší sa na pozícii centra medzi juniormi TPS Turku dopracoval k 30 bodom (16+14) z dvadsiatich šiestich duelov, v tíme do 18 rokov k tomu pridal 22 bodov (16+14) z 19 zápasov.

Veľmi slušné čísla má aj osemnásťročný Američan Plante. Stredný útočník z Hermantownu nazbieral v 19 dueloch 24 bodov, čo je pred plánovaným jesenným angažmánom na University of Minnesota-Duluth v NCAA pôsobivá vizitka.

So sľubnou vstupnou pozíciou pred draftom môže počítať aj Ritchie junior, pôsobiaci vo WHL za Prince Albert Raiders. Potomok víťaza Spengler Cupu z roku 2012 má v aktuálnych štatistikách 15+20 z 39 zápasov.

Zaujímavá bude aj kariéra mladého Fischera, ktorému v tomto ročníku v tíme Sarnia Sting spočítali šesť gólov a 28 asistencií zo 60 duelov. Jeho otec kedysi musel s hokejom predčasne skončiť kvôli zdravotným problémom a teraz by slávne meno chcel vrátiť do titulkov aj sedemnásťročný obranca narodený v americkom Plymouthe. Napriek českým koreňom reprezentuje Spojené štáty.

Už 28.-29. júna v Las Vegas sa ukáže, ako si kluby NHL rozoberú nielen synov slávnych otcov, ale aj celú triedu pod vedením Macklina Celebriniho.