Už nie som na štartovacej čiare, píše Slafkovský

Jednotka tohtoročného draftu, senzácia z Košíc. Juraj Slafkovský od svojho vstupu do ligy patrí medzi najsledovanejších hokejistov nielen v Montreal Canadiens, ale aj v celej NHL. O svoje zážitky sa s čitateľmi NHL.com/sk delil v exkluzívnom blogu. Po dlhšej odmlke spôsobenej zranením naposledy píše o dlhej rekonvalescencii, učebnom procese a očakávaniach v budúcnosti.

Mám za sebou dlhé obdobie bez aktívneho hokeja a som rád, že sa zase blíži čas, keď budem naplno trénovať a pripravovať sa na novú sezónu.
Zranil som sa v polovici januára, keď sme hrali dva zápasy za dva dni v New Yorku. V sobotu s Islanders som si to načal, v nedeľu s Rangers dorazil. A bol koniec.
Takto dlho nič nerobiť je vždy ťažké. Hlavne pre mňa, pretože som na to nebol zvyknutý - až do januára som bol celý život zdravý, nikdy som nezažil také zranenie, že by som nemohol robiť nič a len celý deň oddychoval na gauči. Ale nedá sa nič robiť, zranenia sú súčasťou hokeja, takže to tak musím brať.
Počas rekonvalescencie som mal veľa času sledovať hokej z inej perspektívy. Z novinárskej tribúny hore vidíte veci inak, navyše môžete sledovať, čo robia hráči z tímu súpera, čo sa vo chvíli, keď proti nim hráte, úplne nedá, pretože sa sústredíte na vlastné výkony. Takto som mohol vidieť ostatných hráčov, niečo si od nich zobrať a niečo sa aj naučiť.
Som rád, že som už od októbra do januára v NHL niečo odohral. 39 zápasov, to zatiaľ nie je veľa, ale veľa som sa v tom období naučil. Snažil som sa usadiť v lige, nájsť si svoju hru a svoje miesto. V tejto snahe budem pokračovať. Cez leto, aj keď samozrejme nebudú žiadne zápasy, sa dá na mnohých veciach pracovať.

Už skrátka nie som na štartovacej čiare, ale o kúsok ďalej.
Kladiem si na seba vysoký štandard, takže chcem samozrejme dokázať viac, ako som zatiaľ ukázal. Ale prišlo do toho zranenie, takže sa to nedalo. Som rád, že som späť na ľade, ale dôležitejšie ako to, čo sa deje teraz, je, že sa už môžem pripravovať na ďalšiu sezónu a na to, aby som v nej podával lepšie výkony.
Viem, že fanúšikovia na Slovensku už čakajú na majstrovstvá sveta, ale to je pre mňa tento rok asi uzavretá vec. Veď som bol naposledy na ľade 15. januára, to je veľmi dlhý čas na to, aby som do toho len tak skočil a zrazu hral na šampionáte.
Bez jediného zápasu za posledné tri mesiace by to nebolo ono a nebol by som vo svojej najlepšej kondícii. Keby som mal na konci sezóny aspoň pár zápasov, bolo by to iné. Takto nie som rozohraný, aj keby som nejaký čas korčuľoval, musel by som sa začať dostávať do kontaktov a do herného rytmu. Celkovo nie je veľa času na to, aby som sa dostal do ideálnej formy a keby som bol len päťdesiatpercentný, tak by nemalo zmysel zaberať miesto niekomu, kto bol celú sezónu v zápasom tempe a hral dobre.

Inak sa teším na to, že keď sa bude dať, vrátim sa na Slovensko. Strávim tam časť jari a leto, v máji si plánujem dorobiť skúšky v škole. Potom by som sa počas leta chcel čo najskôr zase vybrať do Montrealu, aby som sa pokojne pripravil na kemp a zapracoval na tom s tunajšími trénermi.
Asi sa aj presťahujem. Som rád, že som bol prvý rok v Kanade v náhradnej rodine, ale cítim, že je čas sa posunúť. Nájdem si vlastné bývanie, asi nejaký apartmán. Moja výhoda je, že som už štyri roky žil sám vo Fínsku. Viem si aj uvariť, takže s tým nebudem mať problém.