O turnaji sa v slovenskom podaní naozaj hovorilo ako o veľkej jazde, ale stroj na víťazstvá musel v základnej skupine prekonať porážku Fínskom (1:3). Až potom išlo všetko tak, ako malo. Výhry nad Švédmi (2:1) a Rusmi (6:4) v osemfinálovej skupine posilnili sebavedomie tímu natoľko, že pred vyraďovacími bodmi sa Slováci nemali čoho obávať.
Aj keď...
S Kanaďanmi, v ktorých bránke stál Jean-Sebastian Giguere, vo štvrťfinále ešte v čase 39:58 prehrávali 0:2. Potom sa však sekundu pred koncom strednej časti presadil Bondra a odštartoval obrat. Výsledok 3:2 posunul tím trénera Jána Filca do zápasov o medaily.
V semifinále proti Švédom to ešte po polovici duelu opäť bolo 0:2, góly Vladimíra Orságha a hlavne Šatana necelé dve minúty pred koncom poslali duel do predĺženia. To víťaza neurčilo a tak nájazdy rozhodla opora zadných radov Richard Lintner. Takže sa už mohli spriadať plány, ako druhýkrát v priebehu jedného turnaja poraziť Rusov.
Základ historického úspechu položil Ľubomír Višňovský už v 22. sekunde finále a jeho tím dlho viedol. Rozhodujúci gól však strelil - kto iný - Bondra až v 59. minúte. Mohlo sa začať oslavovať.
"Konečne som sa dočkal. Už som si myslel, že to po Rusku už nepríde. Ľutoval som, že sme sa tam nedostali až na vrchol," radoval sa vtedy Miroslav Hlinka. "Veril som, že víťazný gól dáme, možno aj v nadstavenom čase. Samozrejme, že to bolo psychicky ťažké, pretože za stavu 3:3 mi prebehli hlavou myšlienky, že by sa pokazilo aj druhé finále."
*** ***Viac o téme: [Keď má striebro cenu zlata alebo medaily pre Demitru]
A čo najväčšia hviezda Slovákov Bondra?
"Peter bol neuveriteľný," zjednodušil hodnotenie opory generálny manažér mužstva Peter Šťastný. "O tomto som ako dieťa sníval, keď som zaspával," pridal rovnako stručne strelec zlatého gólu.
"Bolo krásne vidieť, ako nám ľudia držali palce, že nám verili. Kvôli nim som išiel na Slovensko. Myslím si, že to národu zdvihne sebavedomie, v tomto období to už prišlo naozaj vhod. Ľudia dali všetko nabok a sledovali len hokej. Počas šampionátu som v novinách čítal, čo sa dialo na Slovensku. Bola to krása," rozrozprával sa pre iDnes.cz neskôr z Washingtonu, kam sa rýchlo premiestnil.
Reprezentácia na zlatý úspech už nikdy nenadviazala, ale o rok neskôr získala bronz a v roku 2012 striebro. Premiérový a ešte stále jediný titul však z historických záznamov už nikto nevyškrtne.
*** ***Viac o téme: [Divácky rekord, Jágrova šou a Ostrava plná Slovákov]
Asi paradoxne sa začal rodiť hneď na nevydarenej olympiáde v Salt Lake City, kde Slováci prehrali s Nemeckom aj s Rakúsko, remizovali s Lotyšskom a uspeli len v boji o 13. miesto proti Francúzsku.
"Mali sme plán, aby na majstrovstvá sveta prišli všetci, ktorí boli zdraví a ktorí mohli. A naozaj sa to stalo. Nedorazili len tí, ktorí ešte hrali play off. Mali sme takmer maximálnu silu," opísal dôvody úspechu Bondra. "Bolo veľmi dôležité, aby sme sa dali dokopy ako mužstvo. Viem, že po olympiáde nám veľa ľudí neverilo, neboli si nami istí. Ale všetci chlapci prijali pozvanie. Tam sa rodil úspech. Začali sme si veriť ako predtým."
Hokejový svet potom sledoval, ako hráči získané morálne sily na ľade pretavili na zlato.
