Penguins viedli po zásahoch Karlssona a Michaela Buntinga 2:0, následne vyrovnali Rasmus Sandin a Andrew Mangiapane.
Potom prišiel Malkinov čas. Ani osmička, ani číslo 87. Rozhodol muž, na ktorého chrbte svieti 71.
A korunoval tak celkovo vydarený výkon svojho tímu. V poslednej dvadsaťminútovke, v ktorej sa Ovečkinov tím snažil zúfalo tlačiť, mu Penguins dovolili len šesť striel na bránku.
"Tretia tretina bola v našom podaní asi najlepšia v sezóne," ocenil tréner Mike Sullivan. "Zahryzli sme sa do toho a predviedli sme tímový výkon. Som na chlapcov veľmi hrdý, pretože sme to zvládli proti tímu, ktorému sa teraz darí."
Sullivan sa nebál zmien. Tá najväčšia spočívala v tom, že od seba oddelil dve najväčšie ofenzívne osobnosti. Crosby mal na krídlach duo Drew O’Connor, Rickard Rakell, Malkin nastupoval vedľa Buntinga a Rusta.
Toto oživanie zabralo.
"Zbytočne sme riskovali. Robili sme dobré rozhodnutia s pukom a vždy sme bránili v celej pätici. Tak sa proti nám hrá ťažko," opísal Sullivan cestu k úspechu. "Hlavná výzva však spočíva v tom, aby ste to predvádzali konzistentne. Striedanie po striedaní, tretinu po tretine, zápas po zápase. Tak môžeme vyhrať naozaj veľa duelov."
Presne tento typ prebudenia skúsená partia z Pittsburghu potrebuje. Akoby čakala práve na túto príležitosť, veď v Capital One Arene bodovala už šiestykrát za sebou (5-0-1).
"Vedeli sme, že to potrebujeme," prikývol Rust. "Po druhej tretine v našej šatni nevládla bohvieaká spokojnosť. Cítili sme, že sa potrebujeme zresetovať a skočiť na ľad inak. Povedali sme si, že na nich vletíme a vyhráme."
Ako povedali, tak aj urobili. Vďaka Malkinovi, ktorý zase raz ukázal, že sa v porovnaní s kariérami Crosbyho a Ovečkina vôbec nemá za čo hanbiť.