Koniec smutných očí. Voronkov sa namiesto ľútosti rozbehol

Aj v sezóne 2023-24 každý druhý utorok prinášame rubriku Zelenáči, v ktorej sledujeme zaujímavé príbehy nováčikov NHL. Tentoraz sa zameriame na jedného z najlepších nováčikov aktuálneho ročníka Dmitrija Voronkova.

Len pred niekoľkými mesiacmi sa pôvodne utajovaný fakt zmenil na verejne známu informáciu. Ruský obor Dmitrij Voronkov sa po príchode do Columbus Blue Jackets utápa v smútku, veľmi mu chýba domov a možno sa vráti do vlasti.

Podobná precitlivenosť v prípade mohutného drsniaka vyzerala trochu nezvyčajne,  priam komicky. Po pol roku je však isté, že urastený rodák z Angarska všetok smútok prekonal. Asi nikdy v živote z neho nebude najlepší angličtinár, pirôžky mu vždy budú chutiť viac ako cincinnatské čili so škoricou a klinčekom. V Amerike si už zvykol. Ukazuje sa to nielen pri pohľade na jeho usmievavejšiu tvár, ale na štatistikách.

Robustný center nazbieral 31 bodov (17+14) z 58 duelov, v druhej formácii vedľa Treya Fixa-Wolanskyho a Kirilla Marčenka riadi hru Blue Jackets a patrí aj do druhej presilovkovej formácie.

Práve v góloch v početnej výhode je mimochodom absolútnou jednotkou medzi nováčikmi celej NHL.

"Je veľmi užitočný," ocenil tréner Columbusu Pascal Vincent. "Dáva góly, ktoré vídame predovšetkým v play off. Tie, ktoré veľmi bolia - z predgólového priestoru, vybojované, vydolované. Asi často aj škaredé a o to cennejšie."

Voronkov váži 109 kilogramov, za Columbus nikdy v histórii nehral ťažší hráč. Váhu má však hlavne to, čo už v aktuálnej sezóne dokázal.

Začínal ju v AHL, kde za Cleveland získal jednu asistenciu zo štyroch duelov. Potom sa už bývalý hráč Kazane sťahoval od prvého tímu. A poskytol mnoho dôkazov, že tempo najlepšej ligy na svete nepochybne zvládne.

Na ľade si rozumie napríklad aj so šikovným Johnnym Gaudreauom, s ktorým na prvý pohľad vyzerali dosť zaujímavo. Drobec a gigant vedľa seba robili dojem, akoby na klzisko zablúdili každý z úplne iného športu.

V každom prípade to fungovalo.

Dvadsaťtriročný sibírsky medveď možno neovláda jazyk, ktorým sa v Ohiu hovorí. Ten, ktorým sa hrá, však prekukol hneď. Vyniká. A už sa púšťa do tvrdého forčekingu, do bitky alebo do pestrej prihrávkovej kombinácie.

"Hrá skvele," ocenil spoluhráč a krajan Ivan Provorov. "So svojou postavou dokáže v hre mnoho vecí. Takých univerzálov v NHL veľa nenájdete."

V naháňačke za Calder Trophy ťažko môže konkurovať Connorovi Bedardovi, ale to asi nikto. V prípade Voronkova sú navyše niektoré limity zrejmé, predovšetkým rýchlosť a zdanlivá neobratnosť. Všetky mínusy však vo výsledku vynahrádza inými hernými atribútmi. Tréneri preto nepochybujú o tom, že sa oplatí posielať ho do zápasov proti najlepším.

"Pri hre sa ničoho nebojí. Ničoho a nikoho," vyhlásil Vincent.

Aj preto sa Rusove bývalé obavy z cudzieho prostredia zdajú na prvý pohľad prekvapujúce. Aj keď nie úplne každému.

"Napríklad ja chápem, že to preňho musela byť veľká zmena," prezradil Vincent. "Aj ja som odchádzal z domova v šestnástich. Ale bol to len Montreal, nie iný kontinent. Tiež som s tým bojoval."

Voronkovov predčasný návrat do Ruska bol reálne v hre. Stačilo málo, aby napodobnil krajanov Vadima Šipačova, Vladimira Tkačjova a Nikitu Guseva, ktorí sa s americkým štýlom života skrátka nezžili. Tento príbeh mal našťastie iný koniec.

Blue Jackets robili všetko možné, aby utrápenému mládencovi pomohli. Oslovili členov ruskej menšiny v Columbuse, s Voronkovom veľa komunikovali aj bývalý hráč mužstva Fjodor Ťjutin. A asi to všetko malo zmysel.

"Rusko a USA, to sú dva rôzne svety. Som vďačný ostatným ruským chlapcom, že mi tak pomáhajú," povedal útočník, ktorý sa v minulosti zaradil medzi opory zbornej. "Budem pracovať na tom, aby som sa v Amerike ešte viac zapracoval."

Columbus jeho služby potrebuje. Tím môže aj tento rok na play off zabudnúť, s 54 bodmi je najhoršou partiou Východnej konferencie. Budúcnosť však môže byť veselšia len vďaka hráčom ako Voronkov.

Obor, ktorému hádam už prestalo byť smutno.