120123 Zdeno Ciger

V sezóne 2023-24 vám v rubrike Hviezdy minulosti dvakrát za mesiac prinášame príbehy bývalých hráčov NHL na základe ich vlastného svedectva. Tentoraz sme sa porozprávali so Zdenom Cígerom, štvornásobným víťazom slovenskej extraligy, ktorý v zámorí strávil takmer sedem rokov.  

Jeho meno sa spája hlavne so Slovanom Bratislava či so slovenskou reprezentáciou, ktorú dva roky viedol ako tréner. Zdeno Cíger však má za sebou aj úctyhodnú kariéru v NHL.  

Pôsobenie rodáka z Martina medzi elitou prinieslo aj istú raritu. Väčšinu zámorských štartov nazbieral v 90. rokoch, keď bol hráčom New Jersey Devils a Edmonton Oilers. Potom si dal päťročnú prestávku a v sezóne 2001-02 naskakoval aj za New York Rangers a Tampa Bay Lightning.

V NHL sa predstavil v 352 zápasoch, v ktorých dal 94 gólov a pridal 134 asistencií. Aktuálne päťdesiatštyriročný Cíger teraz v Bratislave vedie hokejovú akadémiu pre mladé talenty.  

Boli ste jedným z prvých hráčov, ktorí po revolúcii odišli legálne do zámoria. Nelákalo vás odísť už počas socializmu? 
"Ani veľmi nie, aj keď ponuka bola a už som bol draftovaný New Jersey Devils. Hrali sme v Anchorage na Aljaške a lákali ma, aby som ostal. Vtedy som si nevedel predstaviť, že by som emigroval a myslím si, že to bolo dobré rozhodnutie. Nechcel som opustiť rodinu. V roku 1990 som už potom mohol oficiálne odísť do New Jersey." 

V roku 1990 v NHL nepôsobilo veľa Európanov. Ako vás vnímali spoluhráči a súperi? 
"Bola to pre mňa trochu nevýhoda. Závidel som chlapcom, ktorí prišli neskôr a vtedy už boli tréneri a hráči zvyknutí na príval európskych hokejistov. Tréneri v NHL si postupne obľúbili európsky štýl. Aj na dnešnej NHL vidieť, že ide úplne iným smerom."

Ako ste na tom boli s angličtinou? 
"Bolo to ťažké obdobie a problém bol aj v komunikácii. My sme vtedy neboli pripravení ísť do zahraničia, nikde sa po anglicky veľmi neučilo, takže tam bola určitá rečová bariéra. Aj hráči v zámorí to vnímali tak, že my im berieme robotu a dosť po náš išli, ale boli to dobré skúsenosti a nejako som to zvládol. Potom sa to upokojilo a zažil som tam aj pekné chvíle." 

Prvých dva a pol sezóny ste odohrali za Devils, kde vtedy pôsobil aj legendárny Peter Šťastný. Pomohol vám zvyknúť si na hokej a život v zámorí? 
"To bolo veľmi dôležité a Peťo mi v začiatkoch určite pomohol. Aj na tripoch sme spolu trávili veľa času. Moja angličtina bola veľmi slabá a nikoho som tam nepoznal. Boli tam aj ruskí hráči ako Vjačeslav Fetisov a Alexej Kasatonov, s ktorými sme bývali kúsok od seba a navštevovali sme sa."

GettyImages-1253570676

S Petrom Šťastným držíte kontakt dodnes?
"Teraz trochu menej. Predtým sme si častejšie volali a stretávali sa. Každý máme svoje starosti. Ale opakujem, že som mu veľmi vďačný, že sme spolu mohli hrať. Tréneri nás síce nechceli dať hrať spolu, ale keď sa to na chvíľu podarilo, tak to bola radosť sledovať. Mali sme spoločné hokejové myslenie. Z našej spolupráce potom ťažili aj kanadskí a americkí hráči."

Ako nováčik ste za Devils nazbierali 25 bodov v 45 zápasoch, ale v nasledujúcich ročníkoch ste sa často ocitli mimo zostavy. Prečo sa to podľa vás dialo?
"Už keď som prišiel do tímu, tak ma nechceli nechať v prvom mužstve a chceli ma poslať na farmu. Mužstvo bolo vtedy dosť nabité a domáci hráči boli pod zmluvami. Neboli na takej vysokej úrovni, ale museli hrať. Veľkú úlohu tam hrala hokejová politika, dostával som málo času na ľade. Jeden zápas som hral a bodoval som, ale ďalší zápas som nehral. Peter ma vždy upokojoval, že musím chápať, ako to tam funguje. Priznám sa, že som to nikdy nepochopil."

V ročníku 1992-93 vás Devils vymenili do Edmontonu. Čo pre vás znamenal tento trejd?
"Tam som hrával pravidelne a keď hráte, tak aj bodujete. Bolo to pre mňa hokejovejšie mesto, kde som si to užíval."

V Edmontone sa vám darilo, ale v priebehu tretej sezóny v Kanade ste prekvapujúco odišli na Slovensko a dohrali ste sezónu za Trenčín. Prečo?
"Vždy ma to ťahalo domov. V Kanade som mal vynikajúce podmienky, ale nechcel som za každú cenu len zarábať peniaze. Rozhodol som sa, že sa vrátim. Takže som odohral jednu sezónu v Trenčíne a potom som zase išiel do Edmontonu."

Po návrate do Edmontonu ste odohrali svoju životnú sezónu v NHL (70 bodov v 78 zápasoch). Napriek tomu ste sa opäť vrátili na Slovensko.
"Vtedy sme nezarábali toľko, koľko zarábajú hráči dnes. Keď som si uvedomil, že žijem v cudzine, platím vysoké dane a život v Kanade je drahý, tak ma zlákala ponuka zo Slovenska. Viac mi vyhovoval život doma."

Strávili ste päť rokov v Slovane, s ktorým ste v tom období získali dva tituly. Ako na to obdobie po návrate z NHL spomínate?
"Oslovil ma Slovan, aby som mu pomohol rozbehnúť sa. Začiatok tiež nebol ľahký, lebo chalani to brali tak, že mám oveľa lepšie podmienky ako oni a veľmi to nechápali. V prvej sezóne sme ani nepostúpili do play off, čo bolo veľmi zlé. Potom sme sa rozbehli a ostatní chalani pochopili, že keď dosiahneme nejaké úspechy, tak dostanú lepšie platy a dostanú sa do povedomia. Mnohí z nich potom hrali v zahraničí. Získali sme tituly a boli to krásne časy."

Po piatich rokoch ste sa do zámoria vrátili, zamierili ste do Rangers. Čo vás vtedy presvedčilo?
"Dostal som ponuku, ktorá sa nedala odmietnuť. Boli to naozaj slušné peniaze a štvorročná zmluva, tak som to ešte išiel vyskúšať. Pôvodne som mal tri ponuky a možno som sa nerozhodol najlepšie, lebo Rangers mali vtedy nabitú súpisku s veľkými hviezdami ako Eric Lindros a Mark Messier. To som si neuvedomil, takže som na ľade veľa času nestrávil. Nakoniec ma vymenili do Tampy, kde si ma však neobľúbil tréner John Tortorella, takže som to potom vzdal. Povedal som si, že Amerika mi asi nie je súdená."

Sledujete súčasnú NHL? Ako v nej vnímate slovenských hráčov?
"Veľa našich hráčov tam už nie je. NHL sledujem rád a teraz sa mi ten štýl hokej veľmi páči. Je radosť pozerať sa, čo hráči dokážu. Je to úplne iný štýl hokeja, ako keď som v NHL začínal. Kedysi som mal rád fínsky a švédsky hokej, ale teraz ma NHL veľmi baví."

Veríte, že sa v NHL presadí generácia okolo Juraja Slafkovského a Šimona Nemca?
"Naši chlapci to majú veľmi ťažké. Napríklad Slafkovský má veľkú šancu, ale je pod obrovským tlakom. Dúfam, že to zvládne, uvoľní sa a postupne sa presadí."

Slafkovského gól po prihrávke Suzukiho

Vediete hokejovú akadémiu pre mladé nádeje, takže jeden z vašich zverencov by raz mohol prekonať vašich 352 duelov a 228 bodov v NHL. Ak by sa to podarilo, čo by to pre vás znamenalo?
"Bol by som veľmi rád, keby to niektorý z nich dokázal. V Amerike máme Libora Nemca, ktorý bol u nás a teraz hrá v NCAA. On to má už na dosah. Aj na majstrovstvách sveta IIHF dvadsaťročných patril medzi najlepších."