Slafkovský: Kritike vo francúzštine našťastie nerozumiem

Jednotka draftu 2022 Juraj Slafkovský aj vo svojej druhej sezóne v Montreal Canadiens píše exkluzívny blog pre NHL.com/sk, v ktorom sa s čitateľmi delí o svoje zážitky zo života v Kanade aj z diania na ľade. V druhej časti sa vrátil k slabšiemu začiatku sezóny a opisuje, ako mu pomohol nehrajúci Dach aj výmena hokejky.  

Mám za sebou prvý mesiac sezóny a sám viem, že to hlavne na začiatku nebolo ono. Mal som dobrý kemp, slušný prvý zápas v Toronte, ale potom sa zranil Kirby Dach, čo trochu spomalilo môj vývoj a trochu som sa zasekol.

Teraz už zase cítim, že som späť v správnych koľajach a môj hokej sa zlepšuje, ale chvíľku to trvalo. Treba makať každý deň, ak chce byť človek v tejto lige medzi najlepšími, tak sa musí každý deň zlepšovať.

Keď to nejde tak, ako si predstavujete, tak skrátka treba tvrdo pracovať. Samozrejme, že keď to tak nevyjde, tak sa človek snaží niečo zmeniť. Inak si obaliť hokejku, urezať si ju tak, aby bola o kúsoček dlhšia... Tieto drobnosti, ktoré by vám možno pomohli niečo vylepšiť. A potom to chce jeden dva vydarené zápasy, aby sa človek cítil lepšie.

Keď sa to podarí, tak treba ostať sústredený a dať si pozor na to, čo človek robil zle v období, keď sa tak nedarilo, aby to nezačal robiť znova a zase do toho nespadol.

Práve pred zápasom so St. Louis som si kompletne vymenil hokejku. Namiesto Bauerky som si zobral novú, CCM, a hneď som s ňou dal gól, takže som si ju potom musel nechať.

Som rád, že Kirby Dach mi každý deň pomáha, aj keď kvôli zraneniu nehrá. Sleduje zápasy a sleduje moje striedania. Nie sú to žiadne veľké rady, ale skôr také detaily, ktoré ja na ľade nevidím a on si ich všimne pri pohľade z tribúny. Keď si potom púšťam zápasy zo záznamu, tak premýšľam o tom, čo mi hovoril. Nielen on, ale aj tréneri a ďalší.

Nejakú kritiku na sociálnych sieťach ani inde som našťastie veľmi nevnímal. Všetky účty som vymazal pred štartom sezóny, čo väčšinou robím každý rok. Vymažem si Twitter aj Facebook. Je lepšie to nesledovať. Chvíľu trvá, kým prejdem celý telefón a všetko vymažem, ale je to dobré, aby som mal potom v sezóne pokoj.

Ostal mi len Instagram a tam toho veľa nie je. A keď už áno, tak je to väčšinou vo francúzštine - a tomu našťastie veľmi nerozumiem. Snažím sa skôr rozprávať s rodičmi a s kamarátmi a rozprávať sa o niečom inom ako o hokeji, pretože toho máme každý deň dosť a premýšľam o ňom aj mimo štadióna. Takže si potrebujem aj vyčistiť hlavu.

Rád chodím v Montreale na prechádzky a pritom volám kamarátom na Slovensko. Je fajn, že sa môžeme takto v pokoji porozprávať.

Teším sa aj z toho, že sem každú chvíľu lietajú známi a fanúšikovia zo Slovenska. Rád sa s nimi porozprávam po slovensky a je fajn, že vidia, ako to tu chodí, ako vyzerajú štadióny a podobne.

Aktuálne máme pred sebou Vegas a potom päťzápasový trip do Bostonu, Kalifornie a Columbusu. Program bude náročný a mne je jasné, že sa mi vždy nevydaria úplne všetky zápasy. Ale viem, že treba ostať pozitívne naladený a keď sa jeden večer nevydarí, tak musím prísť na štadión, ďalej tvrdo makať a snažiť sa, aby to bolo nabudúce lepšie.