Presilovková bieda: Je to evidentné na prvý pohľad. Všetci štyria účastníci finále konferencií majú zatiaľ v play off úspešnosť presilových hier minimálne 22 percent, Canucks oproti tomu zakončili vyraďovaciu časť na údaji 13,9 percenta. "Celý čas to bola naša slabá stránka. Máme v kádri veľa šikovných hráčov, ale početné výhody sa nám z nejakého dôvodu nedarili," pokrčil plecami tréner Tocchet. Je to prekvapujúce aj preto, že Canucks okrem Petterssona a Millera disponujú aj Quinnom Hughesom a Filipom Hronekom. Táto bolesť sa nakoniec prejavila aj v siedmom dueli s Edmontonom. Štyri minúty dlhá presilovka piatich na štyroch v úvodnej časti hry ostala nevyužitá...
Domáca zraniteľnosť: O fanúšikoch Canucks dlhodobo platí, že patria medzi najhlasnejších v celej lige. Svojim miláčikom dokážu vytvoriť naozaj búrlivé prostredie. Ani ich hlasivky však v play off často neviedli k vytúženému výsledku. Vancouver bol totiž vo svojej hale nezvyčajne zraniteľný, Canucks v siedmich domácich zápasoch uspeli len trikrát. Po dvoch porážkach utrpeli s Predators aj s Oilers. V základnej časti sa pritom z Rogers Areny body príliš nevozili, Pettersson a spol. boli v tomto smere štvrtým najlepším tímom celej ligy. Do vyraďovacej fázy si túto úspešnosť preniesť nedokázali.
DÔVODY NA OPTIMIZMUS
Tím na vzostupe: Samozrejme, že vyradenie v druhom kole play off bolí. Po opadnutí emócií však budú vo Vancouveri uplynulý ročník určite hodnotiť pozitívne. Canucks sú totiž znova relevantný a odohrali vynikajúcu základnú časť, v ktorej do poslednej chvíle bojovali o prvú priečku v Západnej konferencii. Po troch rokoch sa vrátili do bojov o Stanley Cup a tím Connora McDavida dotlačili až na hranu. To určite nie je málo. "Za necelý rok a pol, čo som v klube, sme urobili obrovský výkonnostný pokrok. A to som si istý, že sme náš potenciál ešte nevyužili naplno," vyhlásil Tocchet. Canucks vybudovali tím, ktorý prekypuje kvalitou a talentom. Aj v ďalších rokoch preto budú patriť do skupinky spolufavoritov na celkový triumf.