Už je to nejaký ten piatok, odkedy ste uzavreli kariéru. Ako sa vám darí?
"Aj bez hokeja som pomerne zaneprázdnený. Mám tri dcéry - dvanásťročnú, desaťročnú a najmladšia má rok a pol. Takže za nimi musím behať, ale užívam si to. Okrem toho mám aj svoj biznis - mraziarne. Tomu sa venujem."
A čo športové centrum v Trenčíne, ešte stále ho prevádzkujete?
"Je to tak. Máme tam tenisové kurty, viacúčelové ihrisko, kde sa hrá hokejbal alebo basketbal. Vybudovali sme si aj deväťjamkové golfové ihrisko. To už máme asi sedem rokov a máme pomerne dosť členov. Som rád, že ľudia chodia športovať."
Golf ste si urobili tak trochu sebe pre radosť, nie?
"Aj tak sa to dá povedať. Mám rád golf, tak som ho urobil. To nie je úplne biznis, je to hlavne hobby, ale môže to fungovať aj preto, že je to menšie a netreba tam veľa zamestnancov a strojov. Je to deväť kratších jamiek. V každom prípade som rád, že nám mesto vyšlo v ústrety a nadviazali sme spoluprácu. Ľudia z Trenčína a okolia môžu chodiť športovať. Vídam tam veľa ľudí s rodinami. Mám radosť, keď spolu trávia čas."
Čo jeden z vašich ďalších koníčkov - rýchle autá?
"Hlavným adeptom na rýchle autá je skôr Marián Gáborík, ale aj ja ich mám rád. Splnil som si sen tým, že som si po kariére kúpil Porsche 911 Turbo S. Občas sa v ňom idem previesť. Človek sa tým vyventiluje, je to také prevetranie hlavy. Nemám až toľko času, takže často nejazdím.
Nezavítate niekedy aj na závodný okruh, aby ste '911ku' patrične prevetrali?
"To nie. Ja jazdím po cestách. Zvoľna, také pijánko. Užívam si tú jazdu. Keď to niekde ide, tak zrýchlim, ale nie som taký závodník, aby som išiel na okruh. Som fanúšik F1 a rád ju sledujem, ale na okruh ma to neláka."
Poďme k hokeju. Definitívnu bodku za kariérou ste urobili rozlúčkou minulý rok v auguste. Kedy ste si naposledy zahrali hokej?
"Od tej rozlúčky som na ľade nebol."
Neláka vás nejako za zapojiť do diania okolo hokeja? Mnoho vašich spoluhráčov z Trenčína zastáva funkcionárske úlohy.
"Spolu s Mariánom Gáboríkom, ktorý je tiež z Trenčína, sme pomohli finančnou injekciou, aby to tam fungovalo. Chodíme sa na hokej pozerať, ale nijako viac sa neangažujeme. Nechávame to na ľuďoch, ktorí tam sú. Čo sa týka Chicago Blackhawks, dostal som ponuku pre nich pracovať. Bolo by to niečo ako ambasádor, možno ešte trochu viac. Ešte sme sa úplne nedohodli, ale nechali sme to otvorené. Uvidíme, ako to dopadne."
Slovenskému zväzu šéfuje Miroslav Šatan. Tam nejaké pytačky neprebehli?
"Miro mi dal pred niekoľkými rokmi ponuku, ale pretože som si chcel od hokeja oddýchnuť a nejazdiť tak často do Bratislavy, tak som mu poďakoval a odmietol. Keď teraz mám svoje podnikanie, tak nemám dostatok času, aby som sa tomu mohol poriadne venovať."
Blížia sa majstrovstvá sveta, ktoré budú tento rok v Česku. Zažili ste to v roku 2004. Aké sú vaše spomienky na vtedajší turnaj?
"Na Ostravu mám krásne spomienky. Tam sme ani jedenkrát neprehrali. Na Prahu už také dobré spomienky nemám, tam to bolo horšie. Doteraz ma mrzí, že som nezískal nejakú medailu so Slovenskom na veľkých akciách. Mám dve štvrté miesta, aj z olympiády, ale medailu nie. Život však ide ďalej. Je to história."
Vtedy pred dvadsiatimi rokmi ste cítili krivdu výroku rozhodcov...
"V semifinále proti Kanade. Bol to vyrovnaný zápas. Vtedy sa písalo trochu inak, dnes by to bol pritom úplne jasný faul. Výrazne nás to ovplyvnilo. Vždy príde nejaký moment, keď sa zápas rozhoduje, vtedy to bolo práve toto. Na koňa sa dostali Kanaďania. A s takým kvalitným tímom si to potom ustrážili."
Aké šance tento rok prisudzujete slovenskému tímu?
"Na to je ešte skoro, keď ešte nie je známa súpiska. Pozitívom Slovenska je, že máme dve mladé hviezdy (Šimona) Nemca a (Juraja) Slafkovského. Keď sa k nim pripoja ďalší, tak to vyzerá nádejne. Tím stále vedie Craig Ramsay. Musím povedať, že pod jeho vedením ma baví sledovať to. Ak by prišiel nejaký úspech, tak by to bolo krásne."
V čom je vášmu hokejovému srdcu blízky štýl hry, ktorý mužstvu ordinuje Ramsay?
"Celkovo sa mi páči ten herný prejav. Možno nejaký zápas prehrajú, ale tá dynamika, korčuľovanie... Chlapci vedia, čo od nich tréner chce. Mám z toho dobrý pocit, je to rýchle a pekne sa na to pozerá. Hráči sa neboja, že niečo pokazia. Craig tomu dal hlavu a pätu. Verím, že ešte príde nejaký úspech. Uvidíme, či to bude jeho posledný šampionát. Veľmi by som sa chcel ísť pozrieť osobne. Rád by som si užil atmosféru majstrovstiev sveta ako divák."