Držiteľ bronzovej medaily z olympiády v Pekingu a dvojnásobný šampión českej extraligy v NHL odohral spolu 141 zápasov, v ktorých nazbieral 19 gólov a 26 asistencií. Po odchode zo zámoria sa dohodol s českým Třincom, za ktorý v minulosti nastupoval jeho otec Jozef, bývalý útočník a súčasný asistent trénera vo farmárskom tíme sliezskeho klubu.
Aký bol návrat na miesto, ktoré ste dôverne spoznali už v detstve? Ostali vám v Třinci nejaké väzby?
"Tatino hral v Třinci, ale my sme boli s maminou stále v Trenčíne, odkiaľ pochádzame. Buď sme za ním dochádzali, alebo tatino jazdil domov. Vtedy bolo v mužstve viacero chalanov z Trenčína, takže sa striedali pri šoférovaní. S Ľubom Sekerášom a Braňom Jánošom tvorili partiu a spolu chodili domov. Ja som však do škôlky a do školy chodil v Trenčíne. Ale poznal som v Třinci ešte starý štadión, kde som ako malý behal po kabíne. Keď som prišiel do klubu hrať, tak stará hala už bola zrušená a nebol som sa tam ani pozrieť."
Ako v klube vnímajú odkaz vášho otca?
"Tatino pôsobí vo farmárskom klube vo Frýdku Místku, ako asistent hlavného trénera, takže je stále spätý s klubom. Bývame kúsok od seba. Keď hral minulý rok Třinec v Bratislave Winter Games, tak tam bolo veľa fanúšikov z Třinca a všetci sa s ním chceli fotiť. Takže ho stále spoznávajú a majú dobré spomienky na jeho pôsobenie."
Zamierili ste rovno do víťazného tímu a po príchode zatiaľ zbierate len tituly. Ako to vidíte tento rok?
"Ciele sú opäť tie najvyššie. Verím, že sa nám podarí získať ďalší titul. Spravíme pre to všetko, aby sa úspechy z minulých rokov zopakovali. V prvom rade sa teraz musím dať dokopy zo zranenia. Ale už sa ten návrat blíži a už sa ho neviem dočkať. Verím, že na play off vyladíme formu a budem pre mužstvo prospešný."
Minulý rok ste ako prvý hráč bez českého pasu ovládli tabuľku strelcov českej extraligy. Čo to pre vás znamenalo?
"Pre mňa to bol veľký posun, pretože nikdy v kariére sa mi nepodarilo byť taký produktívny. Minulý rok to vyšlo, ale čerešnička k tomu bola, že sa vyhral titul. Ale bolo príjemné, že som ako prvý Slovák a celkovo prvý cudzinec ovládol kráľa strelcov. Sezóna bola úžasná. Kráľa strelcov asi tento rok už nezvládnem lebo to už nedobehnem, ale verím, že dopomôžem Třincu k titulu a že sa nám to opäť podarí."
Sú víťazné jazdy s Třincom malým zadosťučinením za to, že ste si v NHL nikdy nezahrali play off?
"Bol som vo Winnipegu, keď bolo play off, ale na tie zápasy som nenastúpil. Bol som vtedy zdravý náhradník. Splnilo sa mi to až návrate do Európy. Verím, že zápasov v play off bude pribúdať a verím, že s Třincom ešte získame nejaké tituly."
Třinec je známy obrovskou slovenskou enklávou, v tíme je aktuálne až sedem krajanov. Ozýva sa v kabíne aj slovenská hudba?
"Spoluhráč Milan Doudera, ktorý nám robil dídžeja, pred sezónou odišiel, tak som sa toho ujal ja, až kým som sa nezranil. Takže tam boli aj niektoré slovenské mixy. Ale musím uznať, že aj Milan ich tam vedel zakomponovať a mal celkom dobre playlisty. Ja som sa na to snažil nadviazať. Máme to blízko domov a je nás v mužstve veľa Slovákov, takže slovenská hudba v kabíne nemôže chýbať."
Posledný zápas v NHL ste odohrali v roku 2019. Sledujete ligu aj naďalej? Komu držíte palce?
"Sledujem hlavne tie mužstvá, v ktorých som pôsobil. Ešte tam mám množstvo bývalých spoluhráčov. Teší ma, že sa darí Winnipegu a verím, že budú v tom aj pokračovať. Najviac sledujem ich zápasy. Keďže som už druhý mesiac zranený, tak mám viac času sledovať zápasy NHL."
