HHOF_RingCeremony_2021

Kevin Lowe navštívil hokejovou Sieň slávy veľakrát. Často sa to dialo vo chvíľach, keď do nej boli slávnostne uvádzaní jeho spoluhráči zo zlatej éry Edmonton Oilers.

Vrátil sa sem v piatok - tentoraz pri úplne inej príležitosti. Zrazu sa len nepozeral, ako ostatní dostávajú prstene pre členov Hockey Hall of Fame. Prišiel si pre svoj vlastný.
"Trochu sureálne, nie?" povedal Lowe s úsmevom od ucha k uchu. "To čakanie určite stálo za to. Nielen pre mňa, ale pre nás všetkých."

HHOF_Lowe_GretzkyASG

Lowe, Doug Wilson, Jarome Iginla, Kim St-Pierreová, Ken Holland a Marián Hossa. Tí všetci sa tento rok tešia z uvedenia 'ročníka 2020'. Dozvedeli sa o tom už pred 18 mesiacmi, lenže minulý rok bol kvôli pandémii koronavírusu novembrový ceremoniál odložený.
Súdiac podľa veselých výrazov všetkých zúčastnených ani takéto meškanie neznamená žiadny problém.
"Raz som žartoval, že aj keby sa ceremoniál nikdy neuskutočnil, tak sme už raz členovia a nikto nám to nezoberie," povedal Lowe. "Samo osebe je to výnimočná vec. A čím viac o tom všetci celý čas hovorili, tým si to človek vlastne stále viac vychutnáva - akokoľvek dlho to kvôli pandémii trvalo. Naozaj som si to užíval."
"A vlastne som aj trochu smutný, že sa to zrazu celé končí."
Lowe patrí medzi ctených členov dynastie Oilers, ktorá v rokoch 1984-88 vyhrala štyri Stanley Cupy v priebehu piatich sezón. V Sieni slávy sú z tejto partie aj útočníci Wayne Gretzky, Mark Messier, Glenn Anderson a Jari Kurri, bek Paul Coffey a gólman Grant Fuhr.
"A teraz aj ja," usmial sa Lowe.
Lowe a Wilson patria medzi najdlhších čakateľov na uvedenie. Lowe sa ho teoreticky mohol dočkať už v roku 2001, Wilson dokonca ešte skôr. Bývalý vynikajúci bek Chicago Blackhawks a San Jose Sharks a aktuálny generálny manažér Sharks čakal na poctu od roku 1996.

Doug Wilson HOF sharks

Keď sa to minulý rok 25. júna konečne stalo, rozhodol sa, že to bude vnímať ako každý iný deň a užíval si plávanie so svojimi vnúčatami. Ale teraz, o 505 dní neskôr, ako mu zazvonil telefón so skvelou novinou, si to už celé vychutnával.
"Pozrite sa, rok navyše nebol žiadna príťaž. Nič také," povedal Wilson. "Kvôli všetkým veciam, ktoré sa teraz v spoločnosti dejú, je primárne to, aby boli všetci zdraví. To je najdôležitejšie. Tak teraz vyzerá svet."
"Preto som to nebral ako čakanie. Beriem ako veľkú poctu, že ma vôbec vybrali. Nikdy som to nevnímal ako niečo samozrejmé, čo musí skôr či neskôr prísť. Ten telefonát bol príjemné prekvapenie, prišiel nečakane. A pozrite sa, som tu."
Úplne rovnako na tom bola aj trojnásobná olympijská víťazka St-Pierreová, ôsma žena v Sieni slávy. Tá vyrastala v Quebecu a jej idolom bol bývalý brankár Canadiens Patrick Roy. Aj ona sa postavila medzi tyče a až do svojich 18 rokov chytala v chlapčenskom tíme, ale ani v tých najdivokejších snoch si nepredstavovala, že by svoj vzor mohla dohnať až do HHOF.

gartner st-pierre

"Byť tu po boku všetkých úžasných Kanaďanov, ktorých som obdivovala… To by ma ako dievča nikdy nenapadlo," priznala.
Keď hovorila s novinármi, tak mala zhodou okolností nad svojím ľavým ramenom slávnostné plakety ďalších ikon , Canadiens - Jacquesa Plantea a Jacquesa Laperrierea.
"Úžasné," povedala. "Dobre si pamätám, akou veľkou inšpiráciou pre mňa títo hráči Canadiens boli. A dúfam, že tu niekedy v budúcnosti budú pred vami stáť dievčatá, ktorých teraz možno inšpirujem zase ja - a ony si raz tiež splnia svoje hokejové sny. Moje uvedenie tomu môže výrazne pomôcť."

hall of fame

Ešte väčšie skúsenosti so Sieňou slávy má Holland: ako generálny manažér Detroit Red Wings z rokov 1997 až 2019 tu sledoval, ako boli oceňovaní Nicklas Lidström, Steve Yzerman, Sergej Fjodorov či Brendan Shanahan.
"Ale seba som tu nečakal," uviedol Holland, aktuálne generálny manažér Oilers. "Človek je šťastný, keď sem uvádzajú jeho zverencov. Mal som tú výsadu, že som pôsobil v skvelých tímoch a viedol som v Detroite skvelých hokejistov. Všetci boli za svoju prácu právom ocenení."
"Keď sa to potom zrazu týka vás, tak si treba na chvíľu sadnúť a celé to spracovať. Bola to dlhá cesta, ale každá minúta stála za to."
Aj napriek tomu, že Holland a spol. museli rok počkať.