Keď sa to minulý rok 25. júna konečne stalo, rozhodol sa, že to bude vnímať ako každý iný deň a užíval si plávanie so svojimi vnúčatami. Ale teraz, o 505 dní neskôr, ako mu zazvonil telefón so skvelou novinou, si to už celé vychutnával.
"Pozrite sa, rok navyše nebol žiadna príťaž. Nič také," povedal Wilson. "Kvôli všetkým veciam, ktoré sa teraz v spoločnosti dejú, je primárne to, aby boli všetci zdraví. To je najdôležitejšie. Tak teraz vyzerá svet."
"Preto som to nebral ako čakanie. Beriem ako veľkú poctu, že ma vôbec vybrali. Nikdy som to nevnímal ako niečo samozrejmé, čo musí skôr či neskôr prísť. Ten telefonát bol príjemné prekvapenie, prišiel nečakane. A pozrite sa, som tu."
Úplne rovnako na tom bola aj trojnásobná olympijská víťazka St-Pierreová, ôsma žena v Sieni slávy. Tá vyrastala v Quebecu a jej idolom bol bývalý brankár Canadiens Patrick Roy. Aj ona sa postavila medzi tyče a až do svojich 18 rokov chytala v chlapčenskom tíme, ale ani v tých najdivokejších snoch si nepredstavovala, že by svoj vzor mohla dohnať až do HHOF.