Aj to dokazuje, aký si útočník z trenčianskeho hokejového klanu vydobyl v zámorí rešpekt. A dokazuje to aj jeho veľkosť a miesto v hokejových dejinách.
"Úžasný deň pre mňa aj pre celú moju rodinu," dojato povedal Hossa počas konferenčného hovoru v stredu v noci po oznámení šiestich mien, ktoré budú navždy zapísané v Hockey Hall of Fame v Toronte. Okrem Hossu budú 16. novembra (alebo neskôr, ak sa v tom čase ešte nebude hrať sezóna NHL 2020-21) prijatí Lowe, Jarome Iginla, Ron Wilson, Kim St-Pierreová a v kategórii budovateľov aj Ken Holland.
"Som naozaj vďačný za to, že som v roku 1997 mohol začať hrať v National Hockey League. Nikdy by som si nepomyslel, že budem mať takú úžasnú kariéru," pokračoval Hossa. "Keď som vyhral Stanley Cup, splnil sa mi sen. A je pre mňa naozaj veľké, že môžem byť v skupine tých skvelých hráčov a ľudí, ktorí sa výrazne zapísali do NHL. Prijímam to s pokorou a vďačnosťou."
Viac o téme: [Hossa sa stane členom Hokejovej siene slávy]
Pokora bola nakoniec výraznou súčasťou Hossovho charakteru počas celej jeho kariéry. Či to boli ročníky v Ottawa Senators, Atlanta Thrashers alebo Detroit Red Wings, v ktorých strieľal 40 a viac gólov (celkovo sa mu to podarilo trikrát) a dosiahol sto bodov (raz), alebo neskôr tie v drese Chicago Blackhawks, kde prijal úlohu defenzívneho útočníka a stala sa z neho jedno z najpoctivejšie brániacich krídel ligy, bol vždy príkladom špičkového profesionála a vzorom pre mnohých nasledovníkov.
"Bol to jeden z najväčších hráčov, ktorí kedy hrali hokej. Ale aj jeden z najmilších a naozaj milujúcich ľudí, ktorých som stretol," napísal na Instagram v reakcii na Hossovo prijatie do Siene slávy jeden z nich, útočník Blackhawks Andrew Shaw.
"Bola česť, že som sa od teba mohol učiť hrať hokej, ale aj stať sa lepším človekom! Milujem ťa, chlapče. Urobil si pre mňa veľmi veľa, aj keď o tom ani nevieš. Najlepší človek a navždy legenda NHL! Absolútne si to zaslúžiš, @hossboss81," dodal Shaw, ktorý sa so slovenským forvardom radoval zo Stanley Cupov v rokoch 2013 a 2015.
Hossa v Chicagu vyhral dokonca tri, okrem spomínaných dvoch ešte ten prvý v roku 2010. O rok skôr hral finále za Detroit a ešte predtým za Pittsburgh Penguins - do finále tak zasiahol päťkrát v priebehu ôsmich rokov a stal sa jediným hráčom v histórii, ktorý ho hral trikrát za sebou s tromi rôznymi tímami.