Pomáhať beriem ako svoju povinnosť, hovorí Eliáš

Počas sezóny 2022-23 prinášame sériu článkov venujúcich sa hokeju ako športu s presahom do celej spoločnosti. Po novembri, keď prebiehala tradičná iniciatíva Hokej proti rakovine, sa v januári venujeme charitatívnej oblasti. Tentoraz sme sa porozprávali s bývalým slávnym útočníkom z NHL Patrikom Eliášom o jeho angažmáne v UNICEF, Detskom fonde OSN.

Ležal v pražskej nemocnici na Bulovke a netušil, či ešte niekedy bude hrať hokej. Počas výluky v NHL v sezóne 2004-05 Patrik Eliáš pôsobil v Magnitogorsku, kde ochorel na žltačku. Práve v tých ťažkých týždňoch sa hokejista z New Jersey rozhodol, že keď všetko dobre dopadne, tak chce začať viac pomáhať iným.
V marci 2005 to boli pre Eliáša skutočne osudové týždne. V Rusku si lekári mysleli, že má chrípku. Dostal antibiotiká, po ktorých sa jeho stav výrazne zhoršil. Keď už na tom bol naozaj zle a nevedel čo robiť, dohodol si let súkromným lietadlom domov. A českí doktori hviezdu New Jersey Devils začali liečiť.
"Odvtedy hovorím, že to lietadlo bola najlepšia investícia v mojom živote. V Česku o mňa bolo skvelo postarané. Doktori na Bulovke niekoľko dní zisťovali, čo mi zaberie. Potom som si trochu oddýchol, ale ležal som tam asi štyri týždne," spomínal Eliáš pre NHL.com/sk.
V tom, že sa neskôr rozhodol spolupracovať s Detským fondom Organizácie spojených národov, teda UNICEF, hrala dôležitú úlohu aj Eliášova vtedajšia priateľka a neskôr manželka Petra Voláková.
"Ležal som v posteli a pozeral som reláciu, ktorú Peťa moderovala. Ako hosť tam bola aj výkonná riaditeľka UNICEF pre Českú republiku Pavla Gomba a práve hovorila o očkovaní proti šiestim smrteľným chorobám. A žltačka bola jedna z nich," opisoval Eliáš dôležitý impulz.
Vzápätí chytil do ruky telefón a písal svojej priateľke, aby preňho u šéfky českého UNICEF zistila aj ďalšie informácie, ako sa zapojiť do pomoci.
Vďaka českým lekárom však Eliáš našťastie nemusel premýšľať, čo bude robiť po predčasnom konci kariéry. Naopak si ju predĺžil o ďalších 11 sezón a jeho dres s číslom 26 bol zaslúžene vyvesený pod strop arény Prudential Center v Newarku. V histórii Devils nie je hráč, ktorý by nazbieral viac bodov (1025), gólov (408) a asistencií (617).

Zámer venovať sa pomoci však Eliáša neopustil. Na začiatku sa zapojil hlavne do charitatívnych aukcií.
"Desiatky rokov sa tak už dražia ručne vyrábané bábiky. Zúčastnil som sa však aj volejbalového a hokejového turnaja, ktorých výťažok išiel na pomoc deťom. Vtedajšia ambasádorka UNICEF, herečka Jiřina Jirásková, už v tom období mala zdravotné problémy. Takže ma asi po roku a pol oslovila Pavla Gomba, či by som s UNICEF nespojil svoje meno a nespolupracoval viac."
Eliáš neváhal. Zárukou mu bola celosvetovo známe meno a transparentnosť organizácie, ktorá sa angažuje na celom svete. Zlomovým životným zážitkom bola pre českého hokejistu cesta do stredoamerického Belize.
"Vtedy s nami letel aj štáb NHL a vznikol z toho krásny hodinový dokument," cenil si Eliáš.
"Boli sme tam päť dní a už cestou som mal zvláštne pocity. Lietadlo bolo plné turistov, ktorí si leteli užívať na dovolenku. A my sme išli za ľuďmi, ktorí tam žijú v biede a nemajú žiadne lieky," povzdychol si. "V niektorých častiach Belize sú aj potomkovia Mayov. Žiadna elektrina, len chyža na udupanej hline."
UNICEF sa však zaslúžil o to, aby tu ľudia neboli ohrození kontaminovanou vodou, čo miestni s vďačnosťou kvitovali.
"Ich reakcia bola skvelá. Nie vždy vás tam prijmú s otvorenou náručou, ale my sme videli, že ten projekt určite má zmysel."

Pred štyrmi rokmi Eliáš podnikol s UNICEF ešte jednu misiu, z ktorej mal trochu obavy. Zamieril do Rwandy, afrického státu, kde v 90. rokoch prebehla občianska vojna, v ktorej bolo zavraždených 800-tisíc ľudí.
"Letela tam od nás trochu zvláštna zostava ľudí. Režisér filmu Nefarbené vtáča Václav Marhoul, youtuber Kovy, ja... Základňu sme mali v hlavnom meste Kigali. Jazdili sme odtiaľ päť hodín do utečeneckého tábora pre ľudí z Burundi, kde sa UNICEF výrazne zapojil. Priviezol tam vakcíny, výživu. Postavila sa čistička vody na rieke, vodovod... Fantastická skúsenosť a musím povedať, že som bol pyšný na to, čo sa tam podarilo," netajil Eliáš.
Veľakrát si potom počas tejto cesty hovoril, aký pohodlný život vlastne Európania vedú. "Ľudia v Rwande však nevyzerali nešťastní. Sú zvyknutí na nejaký štandard, na ktorý sa však my pozeráme úplne inak."

Silné dojmy si Eliáš odniesol aj z návštev nemocníc a detských domovov. V Belize videl zariadenie, kde žili matky s deťmi nakazenými HIV.
Pri kontakte s miestnymi sa už dosť ťažko vysvetľovalo, že sa profesionálne venuje hokeju.
"Oni nechápali, čo je sneh a ľad. V Belize bolo jednoduchšie povedať: Poďme si zahrať futbal," smial sa.
Svoje zapojenie do projektov UNICEF Eliáš nevníma ako niečo výnimočné, podľa neho je to prirodzená súčasť profesionálnej kariéry.

"To mi vlastne dala NHL, kde je to bežné. Tímy vedú chlapcov k tomu, aby sa zapájali do komunít, do najrôznejších projektov. Takto sme napríklad počas Halloweenu mali akciu 'Trick or Treat for UNICEF'. Mal som to šťastie, že som bol talentovaný a mohol zarábať, ale k tomu patrí aj to, že sa to ľudom snažíte nejakým spôsobom vrátiť. Vlastne to vnímam ako povinnosť."
Eliáš nakoniec ani zďaleka nie je sám, kto sa zo slávnych športovcov angažuje práve v projektoch UNICEF. Patrí medzi nich aj argentínsky futbalista Lionel Messi, americká tenistka Serena Williams a mnoho ďalších.
"Napríklad aj David Beckham, ktorého meno ešte stále rezonuje. Každoročne je vidieť a zúčastňuje sa charity a ďalších akcií."
S koncom aktívnej kariéry sa Eliášov angažmán v rámci UNICEF určite neskončil.
"V novembri sme mali dve akcie, do ktorých sa zapojili architekti, dizajnéri a sklári. Z ich diel, ktoré sa dražia, si už niektorí ľudia zaobstarali zbierku," pousmial sa Eliáš.
Občas sa však v Česku stretne s reakciou, prečo si vybral práve UNICEF, keď je tam veľa domácich charít. Bývalý český prezident Václav Klaus hovoril o UNICEF dokonca ako o 'absurdnej organizácii' a 'hre ľavicových intelektuálov a byrokratov o peniaze'.
"Takýto názor od múdreho človeka na úrovni ma prekvapuje, ale občas počujem: Prečo pomáhať v Afrike? Prečo na Ďalekom východe? Keď je niekde veľká kríza, tak vidíte, že medzi prvými tam pomáhajú Červený kríž a UNICEF. Ja som žil polovicu života mimo našej republiky, takže cítim, že ľudia na svete našu pomoc potrebujú," vysvetľoval.
V budúcnosti tak spoločne s riaditeľkou českého UNICEF plánuje aj cestu do juhoázijského Butánu.
"Pavla Gomba vždy rešpektovala, že sa primárne venujem hokeju, takže som sa angažoval hlavne cez leto. Teraz už mám na to pochopiteľne viac času," dodal štyridsaťšesťročný Eliáš.