Tým sa asi švédsky zoznam adeptov do Siene slávy končí. Medzi najvýraznejších kandidátov však patrí aj spoluhráč bratov Sedinovcov z Vancouveru, brankár Roberto Luongo.
Keď v roku 2019 po 19. sezóne v NHL uzavrel kariéru, mal na konte 1045 odchytaných zápasov. Jeho 489 výher znamenalo 3. miesto v historickej tabuľke, kým ho neskôr preskočil Marc-Andre Fleury.
Za Martinom Brodeurom je Luongo druhý nielen v počte odchytaných zápasov, ale aj v počte striel, ktorým čelil (30 924) a v súčte úspešných zákrokov (28 409). Kanadský brankár bežne zvládal aj viac ako 70 zápasov za sezónu a trikrát bol medzi finalistami na zisk Vezina Trophy.
Úžasná je aj jeho medzinárodná dráha. V rokoch 2003 a 2004 sa stal majstrom sveta, v roku 2004 víťazom Svetového pohára a potom mu na krk dvakrát zavesili aj olympijské zlato (2010, 2014). Len tá porážka vo finále Stanley Cupu 2011 Luonga straší podobne ako Sedinovcov.
Viac o téme: [Hossovu cestu za slávou dláždila všestrannosť]
Komisia pre výber do HHOF však môže zaloviť aj v iných vodách. Stále silná nostalgia za Sériou storočia v roku 1972 by medzi laureátov mohla posunúť bývalého kľúčového útočníka sovietskej zbornej Borisa Michajlova.
Otázkou je, či by si ocenenie nezaslúžil skôr Alexander Mogilnyj, jeden z najrýchlejších forvardov a strelec, ktorý ako víťaz olympiády 1988 a majster sveta IIHF 1989 našiel odvahu utiecť spoza železnej opony.
V NHL potom za 16 sezón odohral 990 zápasov, v ktorých nazbieral 1032 bodov (473+559). A v roku 2000 po zisku Stanley Cupu s New Jersey Devils vstúpil do Triple Gold Club.
Mogilného spoluhráčom pri triumfe Devils bol aj Patrik Eliáš, ktorého číslo 26 visí pod stropom arény Prudential Center v Newarku. Najproduktívnejší hráč v histórii Devils je okrem Jaromíra Jágra asi jediný Čech, ktorému sa môže reálne podariť vstúpiť do Hokejovej siene slávy.
Už od roku 2013 môže byť vybraný Rod Brind'Amour, ktorý svoje renomé posilňuje na lavičke Carolina Hurricanes. Päťdesiatjedenročný tréner ukončil svoju kariéru s 1184 bodmi (452+732) v 1484 zápasoch, aj keď je považovaný za jedného z najlepších defenzívnych útočníkov svojej generácie. Víťaz Stanley Cupu 2006 je aj dvojnásobným držiteľom Selke Trophy pre najlepšie brániaceho útočníka (2006, 2007).
A čo napríklad Pierre Turgeon, Sergej Gončar, Rick Nash alebo Curtis Joseph? Toľko skvelých hráčov... Niektorí však budú musieť byť trpezliví a čakať trochu dlhšie ako do budúceho aroka.