Slovenské a české legendy čaká exhibícia v Prahe

Jaromír Jágr, Zdeno Chára, Petr Nedvěd, Marián Gáborík, Patrik Eliáš, Robert Reichel, Marián Hossa, Peter Bondra...

Čo meno, to pojem. Hokejoví fanúšikovia sa môžu začať tešiť na 10. februára budúceho roka, keď sa v pražskej O2 arene proti sebe postavia legendy českého a slovenského hokeja.
Okrem už spomínaných hokejových hviezd by sa v slovenskej zostave mali objaviť napríklad aj Ľubomír Višňovský, Marcel Hossa, Richard Zedník, Žigmund Pálffy, Miroslav Šatan, Jozef Stümpel, Tomáš Kopecký, Michal Handzuš či Richard Lintner.
V českom drese by sa mali predstaviť aj David Výborný, Jaroslav Bednář, Petr Klíma, Jiří Tlustý, Jan Hlaváč, Jaroslav Hlinka, Tomáš Vlasák, Zbyněk Irgl, Jaroslav Nedvěd, Lukáš Krajíček, Jakub Nakládal alebo Libor Procházka. A zaujímavý bude pohľad aj na tímovú lavičku s trénermi, kde sa vedľa seba postavia Martin Ručinský, Martin Straka, Josef Beránek, Pavel Patera alebo Jaroslav Špaček.

Pre Čechov bude zápas spätý s oslavou 25. výročia od slávneho triumfu na olympiáde v Nagane. Slováci naopak spriadajú plány, ako zúčtovať v odvete za septembrový duel oboch tímov, v ktorom doma v Bratislave v rámci akcie 'Legendy sú späť' prehrali 4:5.
"Veľmi sa teším. Hlavne keď je to v kontexte výročia najväčšieho úspechu nášho hokeja. Pre nás všetkých je to skvelá príležitosť stretnúť sa. Ale neznamená to, že nezabojujeme o víťazstvo! Rivalita tam bude, aj keď v súčasnosti už skôr taká kamarátska. Chlapcom zo Slovenska nedáme nič zadarmo," uistil na utorkovej tlačovej konferencii v Prahe Ručinský, jeden z olympijských šampiónov z Nagana.

"Prehra vždy bolí, o to viac doma. Dlho sme vôbec nemohli dať gól, trvalo nám to polovicu zápasu. Potom sme však dali tri rýchle góly, vďaka čomu aj fanúšikovia rozprúdili atmosféru a prišli si na svoje. V každej tretine sa to tempo stupňovalo, ale v závere sa už hralo prakticky naplno, boli tam aj strely príklepom a bolo to celkom vyhrotené," s úsmevom pripomenul Višňovský a namieril svoj pohľad na Eliáša. "Ja nerád prehrávam," naoko previnilo sa ospravedlňoval český útočník, ktorý sa zaradil medzi legendy New Jersey Devils.
"My by sme to českým chlapcom zase radi vrátili a dali aspoň o gól viac ako oni," plánoval odvetu Višňovský. "Hokej je v Česku veľký fenomén a verím, že pokojne môže byť vypredané."

Aj Eliáš priznal, že zápas v Bratislave mal naozaj grády. "My sme začali veľmi dobre a nijako sme sa nešetrili, od nás to nevyzeralo ako exhibičný zápas. Potom sme trošku poľavili, pretože sme cítili, že slovenský tím bol z toho trochu prekvapený. Potrebovali sme, aby sa trochu dostali do zápasu. A na rovinu môžem povedať, že potom sa v tretej tretine hralo obojstranne na sto percent," pripustil Eliáš. "Chlapci zo Slovenska sa snažili dotiahnuť manko a atmosféra v takmer vypredanej hale bola vynikajúca. Tá kulisa bola skvelá."
"Určite to nebolo tak, že by sme si tam išli len zakorčuľovať. A ja pevne verím, že aj tu v Prahe to bude mať grády. Dúfam, že aj v O2 arene bude veľa ľudí a užijú si to, pretože aj keď už títo hráči majú svoj vek, tak majú stále čo ponúknuť," dodal Eliáš.
"Na Slovensku som nebol, ale verím, že to nebude tak úplne exhibícia a bude to mať grády aj tentoraz, pretože zápasy, ktoré sa nehrajú naplno, ma veľmi nebavia. Slovenský tím má určite veľkú motiváciu vrátiť nám to," vyhlásil štyridsaťšesťročný Hlaváč, ktorý stále neuzavrel aktívnu kariéru a strieľa góly za druholigové Vrchlabí.
"Odkedy sme sa rozdelili, tak tie zápasy mali vždy náboj. Aj keď sme prakticky bratia, tak každý reprezentujeme svoju krajinu. Poznáme jeden druhého, ja tých hráčov poznám veľa. Myslím si, že už v Bratislave v septembri mala druhá tretina náboj a v tretej sa hral normálny hokej, čo je len dobré," pripomenul Ručinský. "Ľudia, ktorí prídu, nechcú vidieť hokejových dôchodcov, ktorí sa tam motajú a len nejako strkajú do puku."

Štart bývalého útočníka a skvelého korčuliara je však kvôli zdravotným problémom v ohrození. "Nedokážem teraz úplne povedať, či budem môcť ísť aj na ľad. Mám problémy s chrbtom kvôli vyskočenej platničke a momentálne nemôžem hrať ani tenis, ktorý milujem," podotkol Ručinský, ktorý sa podľa vlastných slov výrazne skomplikoval situáciu na exhibícii Viktora Hübla a Františka Lukeša, keď sa lúčili s Litvínovom.
Nádeje na februárový štart sa však ešte nevzdal. "Som dohodnutý s Pavlom Maršounom, ktorý to dáva dokopy, že si v januári dáme vedieť. Musel by som sa na to aj pripraviť, pretože sa do toho nedá ísť bez akejkoľvek prípravy po takom dlhom čase, čo som nehral. Momentálne sa však prikláňam skôr k možnosti, že budem zase na striedačke, ako som bol aj v Bratislave," dodal.
"Bude to stretnutie s mnohými kvalitnými hokejistami a v mnohých prípadoch skutočnými legendami. Nielen v českom tíme, ale aj keď sa pozriete na ten slovenský. Stretnúť na ľade Žiggyho Pálffyho, Jožka Stümpela, chlapcov Hossovcov, Mariána Gáboríka alebo Riša Zedníka, s ktorým som vyrastal ešte v juniorskej reprezentácii, je fantastický zážitok. Veľa ľudí človek nestretne celé roky a vždy je fajn sa s nimi vidieť a hodiť reč. Takže sa teším nielen na tú športovú, ale aj spoločenskú časť akcie," hlásil Eliáš.

"A nebojím sa ani Zdena Cháru, on je dobrý chalan," pousmial sa Eliáš. "Zdeno je naozaj fantastický. A skvelý hokejista, je úžasné, kam sa svojou usilovnosťou dopracoval. Napísal vynikajúci príbeh pre mládež a deti o tom, ako sa nikdy nevzdávať. Pre všetkých bude skvelé, keď príde do Prahy, aj keď rozmery klziska v O2 arene samozrejme budú hrať v jeho prospech."
Na rad prišli aj spomienky na Nagano. "Je to šialené, že už prešlo 25 rokov," povzdychol si Ručinský. "Je neskutočné, ako ten čas letí, vôbec som si to neuvedomil. Veľmi rád spomínam na tie dni strávené s chlapcami a na to, ako sme sa prekopali k zlatu."
Eliáša úspech v Nagane obišiel. "Mrzelo ma to asi v tom momente, keď som sa do toho výberu nedostal. A potom asi ešte viac, keď ten tím dosiahol úspech. Ale na druhej strane - všetky veci sa dejú s nejakého dôvodu. S Petrom Sýkorom a Milanom Hejdukom sme vtedy boli v hľadáčiku na hrane s možnosťou ten tím dodatočne doplniť. Keď sa zranil Venco Prospal, tak tam nakoniec odišiel Milan. A tak to malo byť. Ten úspech sme prežívali všetci a prežívame dodnes. Keď to človek vidí, tak má z toho aj po rokoch zimomriavky. Verím, že si to ľudia pripomenú a zaspomínajú na ten krásny úspech."