Američania v roku 1980 čarovali v Lake Placid

Hovorí sa, že jedna fotografia povie viac ako tisíc slov a platí to aj v športe. Každú tretiu sobotu v mesiaci redakcia NHL.com/sk vyberá z archívov snímku niektorého z ikonických momentov hokejovej histórie a 1000 slovami vám priblíži nielen jej protagonistov, ale aj dobový kontext s ňou spojený. V tomto vydaní sa vrátime k jednému z najprekvapujúcejších okamihov v dejinách športu: víťazstvu amerických mladíkov nad sovietskym strojom na olympiáde v Lake Placid v roku 1980.

Slávna fotka a jej aktéri
Je to spontánna erupcia čistej radosti. O to úprimnejšia, že niečo také sa nečakalo ani v najdivokejších snoch. Olympijský turnaj v Lake Placid 1980 znamená pre americké dejiny hokeja jedinečný mýtus o zomknutej skupine outsiderov, ktorá v sebe nájde odvahu, um a silu, aby sťala hlavy nenávidenej oblude.
Svetu úplne neznámi mladíci v dresoch USA si poradili s ostrieľanými praktikmi, ktorí si pred rokom urobili trhací kalendár z hviezd NHL. 22. februára 1980 sa odohral zápas, ktorý v Američanoch prebudil viac patriotizmu ako desiatky politických prejavov. Bol to naozajstný 'Zázrak na ľade'.
Tesne pred začiatkom olympiády pritom výber kouča Viktora Tikhonova rozprášil Američanov v Madison Square Garden v pomere 10:3 a nadobudol pocit, že sa mu vlastne nemôže nič stať. Ale bol to veľký omyl.
Americký tréner Herb Brooks svoj tím cibril rok a pol. V roku 1979 ho priviezol na majstrovstvá sveta IIHF do Moskvy, kde USA skončili na siedmom mieste a už tam ich reprezentovalo osem neskorších olympionikov.
Brooks vyberal z desiatok hráčov a okrem tvrdého drilu ich podroboval aj dôslednému psychologickému testovaniu. Potreboval skrotiť vzájomnú nedôveru, ktorá panovala najmä medzi univerzitnými hráčmi Bostonu a Minnesoty. A vytvoriť jednoliaty tím, v ktorom sa jeden obetuje pre druhého.

Keď sa hráči na predolympijskej príprave v Nórsku namiesto hry venovali skôr pozorovaniu diváčok v hľadisku, Brooks nechal po zápase celý tím nastúpiť do prázdnej haly a Američania museli desiatky minút korčuľovať od jeden čiary k druhej aby pochopili, čo je ich skutočný cieľ.
"Keď sme potom prišli do Lake Placid, nebáli sme sa. Vedeli sme, že sme dobre pripravení," vysvetľoval obranca Mike Ramsey.
Američanom dodala sebavedomie úvodná remíza 2:2 so Švédskom, ktorú zachránili gólom v poslednej minúte. Následne rozprášili chybujúci tím Československa 7:3, nedali šancu Nórom ani Rumunom a otočili duel s Nemcami.
"Veľké momenty sa rodia z veľkých príležitostí," povedal Brooks svojim zverencom pred kľúčovým súbojom so Sovietskym zväzom. "Z desiatich zápasov by vás deväťkrát porazili. Ale nie dnes. Tento okamih je váš," povedal americký kouč pred stíchnutou kabínou a dokonalosť chvíle kazili asi len jeho bizarné kockované nohavice.
Spojené štáty trikrát prehrávali, ale náskok obrovských favoritov sa im vždy podarilo vyrovnať. Dôležitým okamihom bol hlavne gól Marka Johnsona na 2:2, ktorý padol len sekundu pred koncom prvej tretiny. Legendárny sovietsky gólman Vladislav Tretiak totiž puk nahodený z polovice klziska len vykopol pred seba, strelec preskočil medzi dvoma bekmi a zavesil.
Kouč Tikhonov znervóznel a dlhoročnú oporu medzi tyčami nahradil Vladimirom Myshkinom, ktorý desať minút pred koncom inkasoval rozhodujúci gól na 4:3 pre USA z hokejky Mikea Eruzioneho. Ten trafil švihom na vyrážačku a 10-tisíc šťastných majiteľov vstupeniek v Olympic Field House zažívalo absolútnu extázu.
Zvyšky sebavedomia sovietskeho tímu, v ktorom nechýbali Boris Mikhailov, Vladimir Petrov, Valeri Kharlamov, ale ani Sergei Makarov či Vyacheslav Fetisov, brali zákroky jedného z domácich hrdinov Jima Craiga.
"Takýchto nervóznych som Rusov nikdy nevidel. Len vyhadzovali puky dopredu, asi dúfali, že to niekto rozhodne za nich," opisoval americký brankár.
Kým milióny Američanov pri obrazovkách hypnotizovali časomieru, na záberoch na domácu striedačku bolo vidieť, ako sa Brooks nenápadne uškŕňa a občas pomrkáva na sovietsku striedačku, ktorú zachvátila panika.
"Veríte na zázraky? Áno," kričal televízny komentátor Al Michaels a víťazi sa v extáze váľali po ľade.
Cesta k zlatu bola otvorená. Ale Američania v poslednom zápase ešte potrebovali poraziť Fínov a tam sa Brooks znova ukázal ako prefíkaný psychológ. Na poslednom tréningu dal tímu poriadne zabrať a podpichoval hráčov pichľavými poznámkami typu: "Nemáte na to..."
Keď USA po 40 minútach prehrávali s Fínskom 1:2, prišiel do šatne a povedal: "Ak prehráte, tak vás to bude prenasledovať do konca života a tento zápas si so sebou zoberiete do hrobu." Tri góly v tretej tretine potom dali pečať na americké zlato, s ktorým absolútne nikto nepočítal.
Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez [@NHLsvk]
Hrdinovia a ich éra
Fotografia, ktorá uvádza tento článok, má v sebe tú správnu dávku pátosu, ktorý sa v Amerike všeobecne veľmi páči. Hokejka jedného z hráčov je na nej totiž spojená s vlajkou s hviezdami a pruhmi v hľadisku a celej scéne to dodáva ďalší význam.
Brooks a jeho partia spoločnými silami vytvorili pomník, ktorý stále priťahuje pozornosť, aj keď len niekoľko jej aktérov dokázalo svoju kariéru povzniesť do nových výšin. Tí, ktorých mená sa ocitli v panteóne olympijských hviezd, sa medzi profesionálmi často len trápili.
Brankár Craig odchytal v NHL 30 zápasov za Atlanta Flames, Boston Bruins a Minnesota North Stars. Eruzione sa na hokej dokonca úplne vykašlal a zdôvodnil to tak, že nič lepšie už aj tak nikdy nezažije a v deväťdesiatych rokoch pôsobil ako asistent trénera na bostonskej univerzite.
Obranca Mike Ramsey však v NHL dokázal odohrať 18 sezón, o jednu viac ako Neal Broten, ktorý v roku 1995 získal Stanley Cup s New Jersey Devils. Veľmi slušnú kariéru mal napríklad aj Mark Pavelich. Na rozdiel od spoluhráčov, ktorí sa od hokeja presunuli k investičným firmám a podnikaniu.
Brooks sa ako kouč vrátil na olympijskú lavičku v Nagane 1998, kde viedol Francúzsko a o štyri roky neskôr v Salt Lake City získal s Američanmi striebro. V NHL štyri sezóny viedol New York Rangers a na prelome tisícročí nejaký čas trénoval aj Jaromíra Jágra v Pittsburgh Penguins.
Život trénerskej legendy ukončila dopravná nehoda z 11. augusta 2003. Brooks mal 66 rokov. Na jeho slávne príbehy sa však bude ešte dlho spomínať.
"Každý deň hráte horšie a horšie. A práve teraz hráte tak príšerne, ako budete hrať budúci mesiac," kričal na svojich hráčov rok pred tým, ako z nich urobil olympijských víťazov.

Historický význam
Necelé dva mesiace pred veľkým americkým triumfom sovietske vojská vpadli do Afghanistanu. Vzťahy medzi dvoma veľmocami boli na bode mrazu a Lake Placid tak bolo miestom, na ktorom sa rozohrala ďalšia kapitola studenej vojny.
Američania o pár mesiacov neskôr bojkotovali olympiádu v Moskve a socialistické krajiny im to vrátili neúčasťou na hrách v Los Angeles 1984, čo sa výrazne a negatívne dotklo aj kariér niektorých československých športovcov.
Viac ako 100 prázdnych fliaš vodky, ktoré upratovačky objavili v olympijskej dedine v priestoroch, ktoré obývala sovietska výprava, bolo dostatočným dôkazom roztrpčenosti najväčších favoritov turnaja, pre ktorých bola strieborná medaila skôr potupa. Nechať sa poraziť Američanmi sa v očiach sovietskej komunistickej vrchnosti rovnako takmer zrade.
Po víťazstve na olympiáde vo Squaw Valley 1960 bol triumf v Lake Placid ďalším pilierom, o ktorý sa opierala americká hokejová tradícia. Keď USA v roku 1996 vyhrali Svetový pohár, Brett Hull, John LeClair alebo Dough Weight hovorili o tom, ako ich inšpirovala udalosť, ktorá má v hokejových dejinách výnimočné miesto.
"V nasledujúcich rokoch ľudia zabudnú na mená hráčov, nebudú si pamätať ani moje meno. Ale navždy si budú pamätať náš tím," povedal v roku 1981 Brooks, po ktorom je pomenovaná aréna, v ktorej sa pred 39 rokmi stal hokejový zázrak.