Trieda 2022 môže mať švédskych žiakov

V pondelok sa dozvieme mená budúcich členov Hokejovej Siene slávy, ktorí do nej vstúpia na jeseň. Pozreli sme sa na to, koho by spolok najväčších hokejových hviezd mohol prijať v tomto roku. Pozornosť sa upriamuje hlavne do Škandinávie.

Posledným Švédom uvedeným do Siene slávy v Toronte bol v roku 2015 vynikajúci obranca Nicklas Lidström, ktorý nadviazal na svojich troch predchodcov Börjeho Salminga (1996), Matsa Sundina (2012) a Petera Forsberga (2014).
Tentoraz je však v hľadáčiku výberovej komisie niekoľko švédskych mien na čele s dvojčatami Danielom a Henrikom Sedinovcami.
Momentálne štyridsaťjedenroční bratia mali vďaka majstrovskému kúsku bývalého generálneho manažéra Vancouver Canucks Briana Burkea, ktorý si ich vybral ako dvojku a trojku draftu 1999, možnosť odohrať celú zámorskú kariéru bok po boku. Spoločne tak stihli 17 sezón.

Henrik v roku 2010 získal Art Ross Trophy aj Hart Trophy a je aj dvojnásobným držiteľom King Clancy Trophy (2016, 2018). Ako jeden z najlepších tvorcov hry a asistentov v 1330 štartoch strelil 240 gólov a pridal 830 prihrávok.
Daniel ovládol bodovanie základnej časti v roku 2010-11, keď si prevzal aj Ted Lindsay Award. Celkovo zvládol 1306 duelov s bilanciou 393+648.
Spoločne vyhrali olympiádu (2006) aj majstrovstvá sveta (2013) a členstvo v cenenom Triple Gold Clube im tak uniklo o jedinú výhru v siedmom zápase finále Stanley Cupu 2011 s Boston Bruins.
Vstup medzi smotánku by si určite zaslúžil aj krajan a reprezentačný spoluhráč Sedinovcov Henrik Zetterberg, najužitočnejší hráč play off 2008, keď za šampiónmi z Detroit Red Wings nazbieral 27 bodov.
Zetterberg bol draftovaný v tom istom roku ako Sedinovci. Pozornosti tímov však unikal až do siedmeho kola, keď si ho z 210. miesta vybral detroitský GM Ken Holland, ktorý bol do Siene slávy uvedený v pondelok.

Okrem Stanley Cupu sa Zetterberg v roku 2008 radoval aj zo vstupu do Triple Gold Clubu, pretože v roku 2006 vyhral olympiádu v Turíne aj majstrovstvá sveta IIHF v Rige.
Detroitu ostal verný počas celej kariéry. Tá v zámorí trvala 1082 zápasov, počas ktorých nazbieral 960 bodov (337+623). V roku 2013 sa navyše stal 35. kapitánom v histórii Red Wings a tímu šéfoval až do roku 2018.
Zetterberg bol prototypom univerzálneho útočníka, ktorý bol kandidátom na Selke Trophy, ale zároveň sa dokázal postarať o rozruch v ofenzíve.
Kapitánske céčko nosil na drese v NHL aj ďalší švédsky kandidát Daniel Alfredsson, ktorý však na telefonát zo Siene slávy čaká už od roku 2017.
Alfredssonovu zbierku tvorí 18 sezón v NHL, 1246 zápasov, 444 gólov a 713 asistencií, olympijské zlato z Turína 2006 aj striebro zo Soči 2014. Dlhoročný kapitán Ottawa Senators od prvej sezóny zamieril medzi hviezdy, keď v roku 1996 vyhral Calder Trophy a o 17 rokov neskôr si prevzal Mark Messier Leadership Award.

Tým sa asi švédsky zoznam adeptov do Siene slávy končí. Medzi najvýraznejších kandidátov však patrí aj spoluhráč bratov Sedinovcov z Vancouveru, brankár Roberto Luongo.
Keď v roku 2019 po 19. sezóne v NHL uzavrel kariéru, mal na konte 1045 odchytaných zápasov. Jeho 489 výher znamenalo 3. miesto v historickej tabuľke, kým ho neskôr preskočil Marc-Andre Fleury.
Za Martinom Brodeurom je Luongo druhý nielen v počte odchytaných zápasov, ale aj v počte striel, ktorým čelil (30 924) a v súčte úspešných zákrokov (28 409). Kanadský brankár bežne zvládal aj viac ako 70 zápasov za sezónu a trikrát bol medzi finalistami na zisk Vezina Trophy.
Úžasná je aj jeho medzinárodná dráha. V rokoch 2003 a 2004 sa stal majstrom sveta, v roku 2004 víťazom Svetového pohára a potom mu na krk dvakrát zavesili aj olympijské zlato (2010, 2014). Len tá porážka vo finále Stanley Cupu 2011 Luonga straší podobne ako Sedinovcov.
Viac o téme: [Hossovu cestu za slávou dláždila všestrannosť]
Komisia pre výber do HHOF však môže zaloviť aj v iných vodách. Stále silná nostalgia za Sériou storočia v roku 1972 by medzi laureátov mohla posunúť bývalého kľúčového útočníka sovietskej zbornej Borisa Michajlova.
Otázkou je, či by si ocenenie nezaslúžil skôr Alexander Mogilnyj, jeden z najrýchlejších forvardov a strelec, ktorý ako víťaz olympiády 1988 a majster sveta IIHF 1989 našiel odvahu utiecť spoza železnej opony.
V NHL potom za 16 sezón odohral 990 zápasov, v ktorých nazbieral 1032 bodov (473+559). A v roku 2000 po zisku Stanley Cupu s New Jersey Devils vstúpil do Triple Gold Club.
Mogilného spoluhráčom pri triumfe Devils bol aj Patrik Eliáš, ktorého číslo 26 visí pod stropom arény Prudential Center v Newarku. Najproduktívnejší hráč v histórii Devils je okrem Jaromíra Jágra asi jediný Čech, ktorému sa môže reálne podariť vstúpiť do Hokejovej siene slávy.
Už od roku 2013 môže byť vybraný Rod Brind'Amour, ktorý svoje renomé posilňuje na lavičke Carolina Hurricanes. Päťdesiatjedenročný tréner ukončil svoju kariéru s 1184 bodmi (452+732) v 1484 zápasoch, aj keď je považovaný za jedného z najlepších defenzívnych útočníkov svojej generácie. Víťaz Stanley Cupu 2006 je aj dvojnásobným držiteľom Selke Trophy pre najlepšie brániaceho útočníka (2006, 2007).
A čo napríklad Pierre Turgeon, Sergej Gončar, Rick Nash alebo Curtis Joseph? Toľko skvelých hráčov... Niektorí však budú musieť byť trpezliví a čakať trochu dlhšie ako do budúceho aroka.