Emócie, takmer slzy. Fleury dal zbohom druhému domovu 

Vedel, čo ho čaká. Chystal sa na to. Vlastné emócie napriek tomu neprekonal. Marc-Andre Fleury zažil v noci na stredu jeden z najsilnejších zápasov svojho športového života. Ako brankár Minnesota Wild možno naposledy vyskočil na ľad haly PPG Paints Arena, kde vo farbách Pittbsurgh Penguins zažil najlepšie obdobie kariéry.

"Je pre mňa ťažké uveriť, že to môže byť naposledy," zveril sa Fleury, keď 26 úspešnými zákrokmi pomohol Wild k víťazstvu 5:3. "Som veľmi vďačný za to, že som taký zápas mohol zažiť. Bolo to pre mňa zložité a plné emócií."

Tie nakoniec takmer štyridsaťročný brankár neskryl ani niekoľko desiatok minút po záverečnom klaksóne. Keď sa v kabíne rozprával s novinármi, tak bol viditeľne dojatý. Hlas sa mu zadrhával a oči sa mu leskli. Niekoľkokrát si dokonca musel dať pauzu, kým mohol pokračovať v odpovedi.

"Z celého srdca si vážim to, čo pre mňa tunajší ľudia za tie roky urobili. Mám na to najkrajšie spomienky. Na spoluhráčov, zamestnancov a samozrejme aj na fanúšikov," prezradil Fleury, ktorý Pittsburghu pomohol získať Stanley Cup v rokoch 2009, 2016 a 2017.

Aj preto sa stret Penguins s Minnesotou zmenil na oslavu legendárneho brankára. Aj keď Fleury určite neodchytal dokonalý zápas, tak bol vyhlásený za prvú hvizdu zápasu. Keď po zápase fanúšikovia postojačky vytlieskavali svoju modlu, tak na ľade ostali aj súperi Sidney Crosby a Kris Letang - Fleuryho spoluhráči z úspešnej spoločnej éry.

"Myslím si, že to bol krásny spôsob, ako mu poďakovať," vyhlásil Crosby. "Fanúšikovia mu pripravili veľké rozlúčenie, ktoré si určite zaslúži. Všetci vieme, ako veľa pre náš tím znamenal. Rovnako ako pre fanúšikov a celý klub. Nikdy na to nezabudneme."

Súčasťou emotívneho večera bolo aj spomienkové video na Fleuryho počesť. To bol moment, ktorý rodáka z Kanady takmer poslal do kolien. Nával emócií bol skrátka príliš silný.

"Ani som sa na to nemohol pozerať. Skôr som si želal, aby už rozhodcovia hodili buly," pousmial sa Fleury. "Veľmi si vážim to, čo pre mňa klub urobil. Slovami nedokážem vyjadriť, čo pre mňa Pittsburgh znamená. Je to môj druhý domov a mám naň množstvo úžasných spomienok."

Keď po zápase opúšťal ľadovú plochu, tak nezabudol jedného z mladých fanúšikov v prvých radoch odmeniť svojou hokejkou. Akoby tým dal symbolickú bodku za érou, ktorá z neho urobila jedného z najlepších brankárov Penguins všetkých čias. Nakoniec je to práve Fleury, kto má najviac výhier (375) aj najnižší priemer inkasovaných gólov (2,58) v histórii klubu.

"Myslím si, že to pre nás všetkých boli zmiešané pocity. Na jednej strane sme boli radi, že si proti nemu môžeme znova zahrať. To je vždy výnimočné. Zároveň sme smutní, pretože to možno bolo naposledy," kývol hlavou Crosby.

Fleury svoj odchod do hokejového dôchodku zatiaľ neupresnil. Všeobecne sa však hovorí, že zahájil svoju poslednú sezónu. Už 21. v kariére. Do najlepšej ligy na svete totiž vstúpil v roku 2003.

"Ak to mal byť môj posledný zápas v Pittsburghu, tak som si nemohol vysnívať lepší priebeh. Strávil som tu jednoznačne najlepšie roky svojej kariéry a nikdy na to nezabudnem. Toto lúčenie je pre mňa naozaj zložité."

Pre trojnásobného šampióna, z ktorého Penguins urobili jednotku draftu 2003, to bol v poradí deviaty duel proti pôvodnému klubu. Fleury v nich má bilanciu 5-4-0, v priemere inkasoval 3,05 gólu na zápas s úspešnosťou 90,6 percenta.

"Samozrejme, že som rád, že sa nám to podarilo zvládnuť a máme ďalšie dva body. Stále som hráč a robím všetko preto, aby sme boli úspešní," zdôraznil. "Tentoraz pre mňa nebolo jednoduché skoncentrovať sa. Som rád, že sa mi to podarilo."

Ak to bolo naozaj posledné lúčenie Fleuryho s milovaným klubom a mestom, tak prebehlo viac ako dôstojne.