"Spätne nám nič nevyčítam," hľadal slová. "Treba uznať, že sme podľahli veľmi dobrému tímu. Ale jasné, keď sa pozriem späť, tak nie je jednoduché vyrovnať sa s tým."
K vybraniu do Siene slávy prispel aj spomínaný triumf na olympiáde. To je často ďalší aspekt, na ktorý sa pri preosievaní mien prihliada. Ani toto prvenstvo sa nakoniec nerodí ľahko - najskôr sa treba do olympijskej nominácie vôbec dostať a potom prejsť celým pavúkom až na úplný koniec. Aj keď akcia trvá len dva týždne, je to ďalší nezmieriteľný boj.
Svoje o tom vedia aj Alfredsson a Sedinovci, ktorí sa radovali v Turíne 2006, po finálovej výhre 3:2 nad Švédskom.
"Vždy som po niečom takom nesmierne túžil," priznal Alfredsson. "Keď som bol malý chlapec, reprezentácia pre mňa bola všetkým. O NHL som ani nič nevedel."
Brankár Luongo získal zlato na olympiáde vo Vancouveri 2010 a v Soči 2014. Na Hrách usporiadaných v Kanade sa dostal do bránky na úkor Martina Broudeura. Navyše chytal pred vlastnými fanúšikmi a na domácom štadióne.
"Bolo to fantastické. Hlavne preto, že potom som už nič veľké v kariére nevyhral," povedal Luongo. "Vtedy sme sa museli vyrovnať s obrovským tlakom, aj preto bola eufória taká veľká."
Lenže Stanley Cup to skrátka nie je. S hokejistami je to už tak, že veľa vecí neovplyvnia - napríklad kto si ich vyberie v drafte a kam sa klub bude následne posúvať. S pribúdajúcimi rokmi a zvyšujúcim sa počtom mužstiev NHL sa pravdepodobnosť úspechu dokonca znižuje.
Exkluzívny obsah a všetko podstatné o NHL: sledujte náš [Facebook a Twitter!]
Koľko víťazov Stanley Cupu sa nikdy nedostalo do Siene slávy? A koľko hráčov pasovaných na nesmrteľných naopak nikdy nezdvihlo nad hlavu najcennejšiu trofej? V oboch prípadoch sú to zástupy.
Alfredsson, Luongo a Sedinovci sa pridali k dvadsiatim štyrom ďalším, ktorí sa od roku 1968 dostali do slávnej Hall of Fame aj bez prsteňa za zisk Stanley Cupu. A je to vybraná spoločnosť. Patria do nej napríklad Jarome Iginla, Phil Housley, Mike Gartner, Marcel Dionne, Mats Sundin, Adam Oates, Dino Ciccarelli, Gilbert Perreault, Dale Hawerchuk či Börje Salming.
Z ich príbehov vyplývajú dve veci.
Prvá: Stanley Cup je také ťažké vyhrať, že aj keď ste jedným z najlepších hokejistov v histórii, tak sa vám môže vyhnúť.
Druhá: Aj samotné usilovanie sa oň z vás môže urobiť legendu. Vlastne je to paradoxne niekedy tak, že práve vaša neúnavná snaha znova a znova bojovať o pohár sa dá považovať za jeden z dôvodov, prečo sa nakoniec ocitnete v Sieni slávy.
"Je to obrovská česť," uznal Daniel Sedin, kým si obzeral čerstvý prsteň z uvedenia medzi nesmrteľných. "Ale ak mám byť úprimný, tak by som to vymenil za Stanley Cup. Už jen preto, že to by znamenalo tímový úspech. A nám išlo vždy hlavne o tím. Nám všetkým."
