Jurčo: Švajčiarska liga ma prekvapila tvrdosťou

Aj keď sa primárne venujeme NHL, nezabúdame ani na dianie na opačnej strane Atlantiku. Približne dvakrát za mesiac vám v sezóne 2023-24 prinesieme rozhovor s niektorou osobnosťou pôsobiacou na Slovensku či inde v Európe. Tentoraz sme sa porozprávali s útočníkom Tomášom Jurčom, ktorý nastupuje vo švajčiarskej lige za Davos. 

------------------–

Stanley Cup síce nezískal, ale aj tak sa môže pochváliť veľmi zaujímavou zbierkou trofejí. Ako junior dvakrát ovládol Quebec Major Junior Hockey League a raz vyhral aj prestížny Memorial Cup pre víťaza kanadských juniorských líg. Ako senior sa dvakrát stal víťazom American Hockey League a s reprezentáciou získal bronzovú medailu na olympiáde v Pekingu.

Útočník Tomáš Jurčo má za sebou aj pozoruhodnú cestu v NHL. Naskočil do siedmich sezón, v priebehu ktorých odohral 221 zápasov. Najdlhšie sa zdržal v Detroit Red Wings, ktorý ho v roku 2011 aj draftovali (2. kolo, 35. miesto). Forvard z Košíc okrem Detroitu postupne naskakoval aj za Chicago Blackhawks, Edmonton Oilers a Vegas Golden Knights, v dresoch ktorých celkovo stihol 22 gólov a 31 asistencií.  

Zatiaľ posledné zápasy v NHL Jurčo odohral v sezóne 2020-21 a odvtedy pôsobí v Európe. Aktuálne je hráčom Davosu v najvyššej švajčiarskej lige. Nielen o tom porozprával v rozhovore pre NHL.com/sk.  

Aké sú vaše dojmy z pôsobenia v Davose?

"Zatiaľ je to veľmi dobré. V neposlednom rade je tu krásne a čo sa týka kabíny, chlapci sú super. Trochu ma mrzí, že vo švajčiarskej lige je limit maximálne šiesti zahraniční hráči na zápas. Nás je sedem a musíme sa striedať. Takže jediné mínus je, že to vychádza na mňa a hrám trochu menej zápasov."

Ako hodnotíte úroveň švajčiarskej ligy? Prekvapila vás v niečom?  

"Prekvapilo ma, že liga je dosť fyzická. Aj ihrisko je trochu väčšie, ako som bol zvyknutý. Predtým som pôsobil v zámorí a v KHL je tiež trochu menšia fínska veľkosť. Tu je viac miesta, ale na druhej strane je táto liga veľmi rýchla a fyzicky náročná. Najviac ma prekvapila tá tvrdosť."

V klube už tretí rok pôsobí český útočník Matěj Stránský. Pomohlo vám mať v novom klube Čecha?

"Sme kamaráti a je dobré mať niekoho, s kým sa človek vie porozprávať v rodnom jazyku. Je fajn, že sme tu spolu a myslím, že aj on bol rád, že prišiel nejaký Slovák. Je príjemné mať v tíme Slováka alebo Čecha."

Vaša dohoda s Davosom bola veľmi rýchla a po bleskovom presune do Švajčiarska ste už hrali zápas. Aké bolo predstaviť sa novému klubu po takej náročnej ceste?

"Bol to veľmi ťažký deň. V noci som vôbec nespal, lebo o piatej ráno som letel z Košíc, celý deň som cestoval a na hotel som prišiel až o pol piatej popoludní. Najprv som musel ísť podpísať zmluvu, potom som si chvíľu oddýchol a už som musel ísť na štadión pripraviť sa na zápas. Bol to pre mňa náročný deň. Spätne to vnímam ako trochu úsmevnú situáciu, ale už by som taký deň nerád zopakoval. Bohužiaľ, hokejový život niekedy prináša aj takéto situácie a som rád, že som to zvládol."

S novými spoluhráčmi ste sa teda zoznámili až na predzápasovom rozkorčuľovaní?

"Presne tak. Zoznámili sme sa na rozcvičke pred zápasom. Prvýkrát sme sa vlastne videli, keď som prišiel do šatne."

Pôvodne mesačnú zmluvu ste predĺžili do konca sezóny. Čím ste podľa vás vedenie klubu presvedčili?

"Dúfam, že som ich presvedčil svojou hrou. Keďže sme sa dohodli na predĺžení zmluvy, tak sa im asi páčil môj štýl hry a zapadol som im do konceptu, ktorý by chceli hrať. Podarilo sa mi dať nejaké góly a myslím, že aj to ich presvedčilo."

Viete si predstaviť zdržať sa vo Švajčiarsku aj v nasledujúcich rokoch?

"Určite si to viem predstaviť, ale uvidíme, ako to všetko bude a čo ešte prinesie táto sezóna. Nebránil by som sa tomu, aby som ostal hrať vo Švajčiarsku."

Na ktoré obdobie zo siedmich ročníkov strávených v NHL spomínate najradšej?

"Najradšej spomínam na prvé roky, keď som mal 20, 21 rokov. Celkom sa mi darilo v Detroite. Bol som vtedy relatívne zdravý a dosť som hral. Potom prišlo obdobie, keď som mal takmer každý rok nejakú operáciu a už bolo ťažké sa do toho dostať. Aj v Chicagu som mal dobrú sezónu, keď som sa v polovici sezóny vrátil do prvého tímu. To bol ročník, keď Chicago už nemalo šancu postúpiť do play off a mladší hráči dostávali viac priestoru."

Dvakrát ste vyhrali Calder Cup. Ako ste prežívali triumfy v AHL? **

"Ten prvý titul s Grand Rapids sme získali, keď som mal 19 rokov. Vyhrali sme hneď v prvej sezóne, keď som vkročil do mužského hokeja, po troch rokoch pôsobenia v juniorskej súťaži v Quebecu, kde sme tiež dvakrát vyhrali ligu a získali sme aj Memorial Cup. Potom sa mi to podarilo v AHL a možno som si podvedome menej cenil, aké je to náročné vyhrať AHL. Druhýkrát to bolo v roku 2019, keď som po operácii v polovici roka nastúpil na farmu, aby som sa vrátil do povedomia. Vtedy sa mi tiež darilo a nakoniec sme vyhrali. Trochu viac som si vážil to druhé víťazstvo, keďže klubu sa vtedy už niekoľko rokov nepodaril takýto tímový úspech."

V roku 2019 ste vyhrali po boku Martina Nečasa, dnešnej hviezdy Carolina Hurricanes. Sledujete, ako sa mu v zámorí darí?  

"Sledujem NHL a poznám tam veľmi veľa hráčov, s ktorými som v minulosti hrával. Všetkým im držím palce. Teším sa, že Martinovi sa darí. Už keď bol mladý a hrávali sme spolu, tak bolo vidieť, že má veľký potenciál. Bolo len otázkou času, kedy sa presadí v NHL. Minulý rok sme sa stretli v New Jersey na zápase. Trochu sme pokecali a zaspomínali."

Vnímate bronz z olympiády v Pekingu ako svoj doterajší vrchol kariéry?  

"Čo sa týka reprezentácie to určite bol tímový vrchol. Bola to veľká vec. Odmalička som mal dva veľké sny. Hrať v NHL a dať tam gól a presadiť sa na nejakom veľkom turnaji so slovenskou reprezentáciou. Tretie miesto v Pekingu je super a mám na to veľmi veľa pekných spomienok. Možno sa to ešte niekedy podarí zopakovať."

Nasledujúci šampionát IIHF sa koná v Českej republike a to je pre Slovensko takmer domáce prostredie. Ste v kontakte s vedením národného mužstva? Je šanca, že sa na šampionáte predstavíte?  

"Pevne verím, že šanca tu je. Osobne síce nie som s nikým v kontakte, ale agent už s niekým mierne komunikoval. Dúfam, že ma sledujú a vedia, aká je u mňa situácia. Uvidíme, ako to všetko dopadne, aká bude sezóna a akú úlohu by som prípadne v tíme mal. Ak mám prísť, tak je dobré, keď sú úlohy sú podobné môjmu štýlu hry. Aby to vyhovovalo mne aj tímu. Po niekoľkých rokoch, keď som do mužstva nemohol prísť, by som rád reprezentoval. Bolo by to pekné."

Mnohí slovenskí reprezentanti uzavreli svoje kariéry v kluboch, ktoré ich odchovali. Ako tridsaťročný od toho máte ešte ďaleko, ale viete si predstaviť raz uzavrieť kariéru v drese Košíc?  

"Myslím si, že áno. Určite by to bolo pekné a chcel by som kariéru zavŕšiť práve takto. Dúfam, že je to ešte ďaleko a že sa mi budú vyhýbať zranenia. Uvidím, ako dlho mi zdravie dovolí hrať hokej. Ale keby to všetko vyšlo tak, ako má, tak by bolo určite pekné na sklonku kariéry zavŕšiť v Košiciach. Dúfam, že sa to podarí."