Olympijské legendy: Miroslav Šatan

Každú sobotu až do začiatku Hier v Pekingu 2022 prinášame spomínanie na kľúčové okamihy a veľké osobnosti zimných olympiád. Pokračujeme seriálom legiend. Za tretiu najväčšiu sme vybrali Miroslava Šatana.

Na budúci rok ho čakajú šieste olympijské hry. Áno, za hráčsku kariéru sa to takmer nedá stihnúť. Miroslav Šatan si však účasť pod piatimi kruhmi zaujímavo rozdelil - štyrikrát sa olympiády zúčastnil ako hráč a raz ako generálny manažér. V rovnakej funkcii absolvuje aj blížiaci sa turnaj v Pekingu, na ktorý aktuálne tvorí súpisku slovenskej reprezentácie.

Aktuálny prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja začal svoju olympijskú cestu začal takmer pred tridsiatimi rokmi, keď ako teenager naskočil za národný tím v Lillehammeri. Turnaj v Nórsku bol prvou olympiádou, ktorá sa konala po rozdelení Československa v roku 1993.

"Museli sme si vybudovať identitu, pretože nikto nevedel, čo má od slovenskej reprezentácie čakať," povedal Šatan pre denník Šport. "Chytili sme za srdcia veľa ľudí na Slovensku. Urobili sme prvý krok k tomu, aby sa u nás v nasledujúcich rokoch hokej stal takým sledovaným športom."

Slovenskú reprezentáciu bolo treba vybudovať takmer z ničoho. Ujal sa toho tréner Július Šupler, ktorý po úspešnej kvalifikácii v Sheffielde vytvoril aj mužstvo do Nórska. Mladý Šatan vtedy nastupoval za Duklu Trenčín a vo veku devätnásť rokov bol najlepším strelcom celej extraligy. Miesto v olympijskej výprave bolo vďaka tomu jeho.

V úvode prvého duelu proti Švédsku ako člen štvrtej formácie ani nehral, ale strata si vyžiadala zmeny a Šatan sa posunul úplne hore - na krídlo prvého útoku pod vedením Petra Šťastného. Znamenie, že to bol dobrý ťah, prišlo okamžite.

Šatan strelil svoj úvodný gól na olympiáde 11 sekúnd po tom, ako sa pripojil k elitnej formácii. Prvý z celkovo deviatich, ktoré dal v ôsmich dueloch turnaja. Vo veku devätnásť rokov sa vďaka tomu stal najlepším strelcom celých olympijských hier. Výkony v Lillehammeri Šatanovi otvorili aj cestu do zámoria, kde začínal v drese Edmonton Oilers.

Svoju ďalšiu olympiádu už odohral ako hviezda. Slovensko sa po neúspechu v kvalifikácii do Nagana 1998 opäť nedostalo do hlavnej súťaže a kvalifikačnú časť muselo odohrať aj pred olympiádou v americkom Salt Lake City 2002. NHL sa však kvôli tomuto predturnaju neprerušila a hlavné opory tak buď nenastúpili, alebo sa na zápasy za národný tím dopracovávali po dlhom cestovaním.

Šatan bol vtedy produktívnym lídrom Buffalo Sabres a keď mal jeden voľný deň v rozpise klubu, preletel cez tri časové pásma na druhú stranu Spojených štátov, aby mohol naskočiť za Slovensko v Utahu. Forvard z Topoľčian takýmto komplikovaným spôsobom odohral dva duely, v ktorých si pripísal jednu asistenciu.
Slováci v roku 2002 do hlavného turnaja nakoniec nepostúpili, ale vynahradili si to o štyri roky neskôr v talianskom Turíne. Šatan bol súčasťou tímu, ktorý bez jedinej prehry preletel cez základnú skupinu. Podobne ako počas predchádzajúcej olympiády zažíval úspešný ročník aj v NHL, teraz už v drese New York Islanders znova skončil na čele tímovej produktivity.

Napriek obrovským nádejam sa cesta Slovákov skončila už vo štvrťfinále po zápase proti Česku. Šatan v druhom útoku po boku Petra Bondru nazbieral dve prihrávky v šiestich dueloch. Po rýchlej rozlúčke sa mu asi vrátili spomienky z jeho prvej olympiády v Lillehammeri, kde o 12 rokov skôr s úplne iným mužstvom tiež ovládol základnú skupinu, ale potom vypadol už v prvom zápase o všetko.

"Nechceli sme dopustiť, aby sa aj v Turíne situácia zopakovala," ľutoval vtedy trojnásobný účastník olympijských hier. "Toto mužstvo bolo dostatočne kvalitné, skúsené i sebavedomé, aby po veľmi dobrých výkonoch v základnej skupine zdolalo aj vo štvrťfinále Česko."

To sa však nestalo, Slováci odcestovali domov a pozornosť sa začala upriamovať na ďalší olympijský turnaj, ktorý sa tentoraz konal v kanadskom Vancouveri. Šatan naň priletel z rozrezanou rukou, takže sa nevedelo, či bude môcť hrať. Nakoniec obetavo naskočil, odohral päť duelov s bilanciou gól a asistencia.
Slováci sa vtedy senzačne dostali o bojov o medaily a prehrali až súboj o tretie miesto s Fínskom. Tým zápasom sa Šatanova hráčska kariéra pod piatimi kruhmi skončila.

Nasledujúcej olympiády v ruskom Soči sa prekvapenie mnohých nezúčastnil, pretože sa kvôli personálnym nezhodám v tíme nedostal do záverečnej nominácie.
V roku 2018 sa síce do dejiska olympijských hier vrátil, ale turnaj v kórejskom Pchjongčchangu absolvoval už ako funkcionár. Jediný majiteľ kompletnej slovenskej medailovej zbierky z majstrovstiev sveta (zlato, dvakrát striebro a bronz) sa teraz sústredí na olympiádu v Pekingu, ktorá bude jeho druhá v úlohe generálneho manažéra. Prvýkrát však bude mať k dispozícii hráčov z NHL.