Hossa

Dva veľké prístavy sú v životnom putovaní Mariána Hossu dôležitejšie ako všetky ostatné. Prvým je jeho rodné Slovensko, presnejšie Trenčín. Tým druhým je Chicago. Aj preto si nesmierne váži, že keď bol v stredu večer vybraný ako nový člen Hokejovej siene slávy v Toronte. Ocitol sa tak v spoločnosti dvoch slovenských rodákov Stana Mikitu a Petra Šťastného, z ktorých aj ten prvý spojil svoj život so Chicagom.

Mikita bol síce prijatý do Hockey Hall Of Fame v roku 1983 už ako Kanaďan, ale pochádza z Liptova, kde sa narodil ako Stanislav Gvóth, a celú kariéru spojil s Chicago Blackhawks a doteraz je najväčšou legendou v histórii klubu.
"Mal som šťastie, že som poznal Stana Mikitu, ktorý bol absolútne výnimočný," povedal Hossa pre NHL.com/sk vo štvrtkovej konferencii.
Mikita zomrel 7. augusta 2018, ale v srdciach predovšetkým pamätníkov medzi fanúšikmi Blackhawks žije ďalej. Rovnako ako v Hossovom srdci.
\[Viac o téme: Hokejový svet ospevuje Hossu: Bol príkladom šampióna\]
"Keď som bol raz počas sezóny dlhší čas zranený, mal som možnosť bližšie ho spoznať a porozprávať sa s ním. Bolo na to dosť času, nemusel som sa ponáhľať, takže mi porozprával veľa nádherných príbehov," povedal jeho následník, ktorý sa zo Slovenska tiež dostal do Chicaga a stal sa tam nezabudnuteľným.
"Strávil som s (Mikitom) skvelé časy, bola pre mňa veľká pocta poznať sa s takouto ikonou a navyše človekom, ktorý sa narodil na Slovensku. Poznal som aj jeho rodinu a dodnes som s ňou v kontakte."
Hossa pochopiteľne dobre pozná aj ďalšiu legendu zo svojej vlasti - Petra Šťastného, ktorý sa v roku 1998 stal prvým odchovancom slovenského hokeja v Sieni slávy. S bratislavským rodákom a superstar 80. a 90. rokov sa stretol v reprezentácii, kde Šťastný pôsobil ako generálny manažér.

Petr Stastny

"Pre slovenský hokej urobil nesmierne veľa. Urobil mu na svete meno. Všetci traja bratia Šťastní (Peter, Marián a Anton) zanechali obrovskú stopu v Quebecu, v Nordiques odviedli neskutočnú prácu. Petra som mal ako manažéra v národnom tíme, dobre ho poznám a viem, aký bol skvelý hráč," opísal Hossa.
"Byť v tejto spoločnosti... Ani mi ešte nedochádza, čo to znamená. Ešte je to čerstvé, myslím si, že to príde až neskôr. Ale je neskutočný pocit, že bude moje meno svietiť vedľa týchto dvoch."
Hossa rád hovorí, že trojka je preňho šťastné číslo. Prvýkrát si to možno uvedomil v roku 2010, keď mal za sebou tretie finále Stanley Cupu v rade, ale až na tretí pokus naozaj zdvihol nad hlavu pohár - v roku 2008 v tíme porazených Pittsburgh Penguins sledoval, ako na druhej strane oslavujú Detroit Red Wings a o sezónu neskôr v drese Detroitu to preňho dopadlo zrkadlovo opačne - oslavovali hráči Pittsburghu.
Hovorilo sa o ňom, že je smoliar.

Ale potom, na tretí pokus, to vyšlo. Už prvý rok v Chicagu, v tretej finálovej sérii za tri roky.
"Hovorí sa, že do tretice všetko dobré. Na tretí pokus som vyhral Stanley Cup, celkovo som ho vyhral trikrát. A teraz som tretí Slovák v Sieni slávy," šťastne sa usmial pri spomienke na finále v roku 2010 proti Philadelphia Flyers. Blackhawks v ňom ukončili 49 rokov dlhé čakanie na titul, ktorý pre Chicago v roku 1961 vybojovali práve Mikita a spol.
"Tá chvíľa, keď mi (Jonathan Toews) vo Philadelphii odovzdal Stanley Cup a ja som ho mohol po tých predchádzajúcich dvoch rokoch zdvihnúť nad hlavu, to bol najväčší moment mojej kariéry. Na túto chvíľu nikdy nezabudnem."
Ak medzi Slovákov počítame aj Mikitu, Hossa je s 1309 odohratými zápasmi medzi krajanmi v NHL tretí za ešte stále aktívnym Zdenom Chárom z Boston Bruins (1553) a Mikitom (1396). S 525 gólmi je druhý za Mikitom (541), s 1134 bodmi tretí za Mikitom (1467) a Petrom Šťastným (1239).

Mikita_2018_Obits

Pritom sa mohol dostať ešte vyššie a možno sa stať aj rekordérom všetkých čias medzi krajanmi najmä v góloch, nebyť zákernej alergie, ktorá mu na sklonku kariéry komplikovala každý ďalší návrat do hokejového výstroja a kvôli ktorej sa po sezóne 2016-17 v 38 rokoch už rozhodol nevrátiť na ľad v NHL.
"Určite som ešte pár rokov chcel hrať, pretože som odišiel v ešte dobrej kondícii. V poslednej sezóne som dal 26 gólov, stále som stíhal korčuľovať s mladými a cítil som, že mi ešte ostáva dosť energie. Aby som však mohol hrať, musel by som do seba pchať kilá práškov, takže by to bol trochu hazard. Snažím sa ostať zdravý," vrátil sa Hossa ku kľúčovému rozhodnutiu, vďaka ktorému nakoniec môže vstúpiť do Siene slávy už tento rok (malo by sa to stať 16. novembra), hneď v prvom roku, keď je na to podľa pravidiel možné.
"Na jednej strane by som ešte chcel hrať, ale na druhej je super, keď mi hovorili, že som ešte len druhým hráčom v histórii, ktorý je stále pod kontraktom (v NHL aktuálne patrí Arizona Coyotes) a pritom bol vybraný Hall Of Fame - tým prvým bol Chris Pronger. Som za to vďačný a je to nádherný pocit pre mňa aj pre celú moju rodinu," povedal Hossa, ktorému počas videkonferencie občas šibalsky nakúkala cez plece jedna z dvoch dcér.
"Keď som začínal hrať hokej, nepremýšľal som o žiadnych individuálnych cenách. Chcel som sa presadiť v NHL, pretože je to najlepšia liga na svete. A potom som sa snažil stále zlepšovať a pomôcť svojim tímom vybojovať Stanley Cup. Ale toto ocenenie mi teraz umožní obzrieť sa späť za tou tvrdou prácou, ktorú som za sebou zanechal. Som poctený a prijímam to s veľkou skromnosťou a pokorou."