Spomienky na Hossu: Spoluhráči z Ottawy

Pred pondelkovým uvedením Mariána Hossu do Hokejovej siene slávy v Toronte sme pripravili sériu článkov, v ktorých na špičkové slovenské krídlo spomínajú jeho bývalí spoluhráči. Začíname tými z jeho prvého klubu v NHL Ottawa Senators.

V tom čase to ešte nikto netušil, ale 1. október 1997 bol významným dňom pre slovenský aj ottawský hokej. Marián Hossa práve vtedy odohral proti Montreal Canadiens svoj premiérový zápas NHL, kde nakoniec zvládol 1309 zápasov a 1134 bodov.
Prvý z tých 1134 bodov si pripísal 11 dní po svojom debute za Ottawa Senators, keď druhou asistenciou pri góle Randyho Cunneywortha nezabránil porážke 4:7 s Los Angeles Kings. V tom čase bol Hossa ešte mladý hráč, mal 18 rokov, takže málokoho prekvapilo, keď ho klub po siedmich zápasoch poslal rozohrať sa do juniorskej Western Hockey League, kde Hossa strávil zvyšok sezóny 1997-98 a v 53 zápasoch nazbieral 85 bodov (45+40).
Po tomto ročníku už bolo jasné, že ide o budúcu hviezdu. Odchovanec trenčianskeho hokeja to potvrdil hneď vo svojej prvej sezóne v NHL (1998-99), v ktorej mal v 60 zápasoch bilanciu 15+15.

"Od začiatku bol výnimočný," spomína jeho spoluhráč Daniel Alfredsson. "Mám podobnú povahu ako on, takže sme sa skamarátili. Ako dve pravé krídla sme medzi sebou vytvorili zdravú konkurenciu. Obom nám išlo hlavne o úspech tímu," dodáva bývalý vynikajúci švédsky útočník.
"Keď sme spolu hrali, tak sme si celý čas pomáhali. Pred nástupom do prípravného kempu sme sa vždy hecovali, kto je v lepšej kondícii. Tlačili sme jeden druhého dopredu, ale zároveň sme sa tešili, keď sa tomu druhému darilo."
Alfredsson sa po prvej kompletnej Hossovej sezóne v NHL stal ottawským kapitánom. S Hossom boli kolegovia až do jari 2004. Ďalšiu sezónu vymazala výluka, po ktorej Hossa odišiel do Atlanta Thrashers. Obaja boli veľmi schopní v útoku, ale aj v mladom veku mali zároveň solídnu zodpovednosť pri bránení.
"Keď k nám prišiel, hrali sme veľmi defenzívnym štýlom. Nie som si istý, či sa mu to páčilo, ale nikdy si na to nesťažoval," tvrdí Alfredsson o Hossovi. "V čase jeho príchodu sme nemali až také dobré mužstvo, ale on nám pomohol vytiahnuť sa medzi najlepšie tímy v lige. Keby prišiel rovno do útočne ladeného mužstva, jeho čísla by boli ešte lepšie. Ale on sa nesťažoval a vedel, že keď uspeje tím, bude to dobré pre nás všetkých."

Hossova produktivita postupne rástla. Z 30 cez 56 bodov v sezóne 1999-00 až k 75 bodom v tej ďalšej. V 80 zápasoch ročníka 2002-03 sa prvýkrát dostal na bod na zápas a dosiahol 45 gólov. V sezóne 2003-04 získal v 81 zápasoch 82 bodov (36+46).
Jeho spoluhráči už vtedy oceňovali Hossovu defenzívnu činnosť.
"Mal obrovský cit pre hru, dokázal ju čítať. Vďaka tomu bol dobrý aj v našom vlastnom pásme," vysvetľoval Patrick Lalime, bývalý brankár Senators a dnes expert stanice TVA Sports. "Vždy sa nejako dostal k puku a dostal ho von z pásma. Robil množstvo drobných vecí, ktoré radi vidíte. Tie malé detaily, ktoré si ľudia ani nevšimnú, ale ktoré sú pre úspech tímu veľmi dôležité."

Hossovou hlavnou silou bola vtedy hlavne akcelerácia: ujsť súperom a dať gól alebo naň prihrať. Vďaka výbornému korčuľovaniu, v ktorom sa snúbila rýchlosť s obratnosťou, bol skvelý v hre jeden na jedného, ale mal tiež solídny prehľad a dobrú strelu.
"Keď korčuľoval na beka, hodil mu puk pod nohy a keď sa ten obranca pozrel dole... Hop sem, hop tam a už ho obišiel," usmieva sa Lalime. "K tomu mal výbornú strelu zápästím, golfákom až tak nie. Ale vďaka tým šikovným rukám a rýchlosti to bol neskutočný hráč. Keď nakorčuľoval do stredu klziska a nabral rýchlosť, tak už ste ho nezastavili."
S prispením Tracey Myers
Viac o téme: [Spomienky na Hossu: Kolegovia z Atlanty]