Spomienky na Hossu: Kolegovia z Atlanty

Pred pondelkovým uvedením Mariána Hossu do Hokejovej siene slávy v Toronte sme pripravili sériu článkov, v ktorých spomínajú na špičkové slovenské krídlo jeho bývalí spoluhráči. Pokračujeme svedectvom kolegov z jeho druhého klubu v NHL - Atlanta Thrashers.

Pokojné letné vody v NHL 23. augusta 2005 rozčerila veľká výmena. Ottawa Senators poslali Mariána Hossu spolu s obrancom Gregom de Vriesom do klubu Atlanta Thrashers za Danyho Heatleyho.
Kanadská superhviezda po zavinení tragickej smrti spoluhráča Dana Snydera pri autonehode hľadala nový angažmán a Hossa mu musel uvoľniť miesto. Aj keď vlastne aj on už bol vtedy veľkou hviezdou. Mal za sebou šesť kompletných sezón v NHL a v 467 zápasoch nazbieral 390 bodov, z toho 162 v posledných dvoch sezónach.
Svoje úžasné útočné schopnosti predviedol hneď po príchode do Atlanty, kde prežil ofenzívne najplodnejšie roky. V sezóne 2005-06 nazbieral 92 bodov (39+53), v tej ďalšej sa prvýkrát a naposledy v kariére dostal na stovku, keď k 43 gólom pripojil ešte 57 asistencií. Pripísal si tak o 20 bodov viac ako druhý muž produktivity Thrashers Vjačeslav Kozlov a o 24 viac ako hviezdny Iľja Kovaľčuk.

"Určite bol jedným z top troch útočníkov nášho tímu. Hral oslabenia, presilovky aj piatich na piatich. Mal zodpovednosť za ofenzívu aj defenzívu. Keď sa povie slovo spoľahlivý, okamžite si spomeniem na Mariána Hossu," opisuje tréner Bob Hartley, ktorý viedol Thrashers vo všetkých troch sezónach so slovenskou hviezdou v zostave.
"Bol jedným z tých hráčov, ktorí si dokázali hodiť puk na jednu ruku a obchádzať tak súperov," upozorňuje obranca Shane Hnidy, vtedajší Hossov spoluhráč z Atlanty. "Neviem, či to dáva zmysel, ale keď sa pozeráte na jeho akcie, tak to tam uvidíte: pri množstve z nich druhú ruku ani nepotreboval. Presnejšie povedané potreboval ju k tomu, aby s ňou odstavil protihráča, ktorý tak nemal šancu dostať sa k puku," vysvetľuje.

"Navyše výborne čítal hru," doplňuje Hartley, súčasný tréner ruského Omsku v Kontinentálnej lige. "Jasné, že keď si púšťate zápasy na videu, môžete si ich zastaviť, vrátiť a pozrieť sa, aké riešenie by bolo v danej situácii najlepšie. Ale na ľade žiadny také spätný gombík nemáte. Tam rozhoduje schopnosť rýchlo čítať hru a práve to z neho urobilo hviezdneho hráča. Viac ako len hviezdneho hráča - pre mňa bol 'franchise player' (tvár klubu)."

Podpriemerný tím Thrashers sa po Hossovom príchode začal zlepšovať a v roku 2007 sa prvýkrát v histórii (a poslednýkrát pred sťahovaním do Winnipegu v roku 2011) dostal do play off. V ďalšom roku sa to už nepodarilo a vzhľadom na to, že vtedy dvadsaťdeväťročnému útočníkovi končila v lete zmluva, vedenie sa ho rozhodlo pred uzávierkou prestupov vymeniť. Hossa putoval 26. februára 2008 do Pittsburgh Penguins spolu s Pascalom Dupuisom za Erika Christensena, Angelo Esposita a výber v prvom kole draftu.
V Pittsburghu pobudol Hossa len krátko, ale stihol tam prežiť individuálne najlepšie play off kariéry: v 20 zápasoch v ňom dal 12 gólov a dostal sa na 26 bodov. Tímu tak pomohol do finále Stanley Cupu, v ktorom však Penguins v šiestich zápasoch podľahli tímu Detroit Red Wings.
Viac o téme: [Spomienky na Hossu: Spoluhráči z Ottawy]
V Atlante zanechal po troch sezónach výrazný odkaz. Už len tým, že tam v 222 zápasoch nazbieral 248 bodov (108+140). Takú vysokú produktivitu nemal nikde inde počas kariéry v NHL.
S prispením Tracey Myers