Keďže v NHL debutoval až v novembri, tak by to asi netipoval nikto.
Teda okrem samotného Zaryho.
Určite nie kvôli frajerskej pýche. Skôr vďaka cieľavedomosti, s ktorou sa za prerazením do NHL šplhal už od detstva.
"Presne si pamätám chvíľu, keď mi napadlo, že to berie dosť vážne," priznal v rozhovore pre Sportsnet jeho otec Scott. "Stalo sa to, keď bol vekom junior a ja som vstúpil do pivnice nášho domu, ktorá mu slúžila ako posilňovňa."
Connor si tých niekoľko metrov štvorcových totiž patrične vyzdobil. Na všetky steny nalepil motivačné citáty rôznych športovcov, ktorí to dotiahli ďaleko.
Drel s medicinbalom, lialo z neho.
A zrak mu kĺzal po vetách, ktoré mu nedovoľovali poľaviť.
Áno, asi tak nejako to bolo.
Alebo aj nie.
"Viete, ako to bolo s tým medicinbalom?" priznal so smiechom. "Hádzal som tak s ním raz o stenu tak silno, že som ju prerazil. Tak som rýchlo vybehol hore, zobral som lepiacu pásku nastrihal som pár športových článkov a dieru v stene som nimi prekryl. Aby som nemal problém."
Trvalo dlho, kým sa bývalý policajt Scott dozvedel pravdu. Asi dva roky. Stalo sa to vo chvíli, keď už sa na talentovaného chlapca dávno nemohol hnevať. Z nezbedného tajnostkára totiž vyrástol veľký hokejový klenot, dvadsaťštvorka draftu 2020, na ktorom si ho vybrali Calgary Flames.
Uplynuli len ďalšie tri roky a chalan zo Saskatchewanu do toho skočil so všetkým, čo k tomu patrí.
V sezóne, ktorá mala medzi nováčikmi patriť len a len Bedardovi.
Aj to je a zároveň nie je pravda.
Na Bedarda v mnohých smeroch naozaj nikto nemá. Lenže vedľa neho, ktorý sa momentálne dáva dokopy po komplikovanom zranení, sa patrí zatlieskať aj iným holobriadkom.
