Majstri posledných momentov pred uzávierkou sú pre mňa však aj Colorado Avalanche v rokoch 2000 a 2001. V prvom roku získali od Boston Bruins Raya Bourquea a Davea Andreychuka, v druhom potom ďalšieho superobrancu Roba Blakea. Áno, stálo ich to naozaj veľký balík hráčov a výberov v drafte, ale tiež to stálo za to: najprv sa dostali do finále Stanley Cupu a o rok neskôr ho aj vyhrali. Príbeh Bourquea, ktorý na konci svojej skvostnej kariéry zdvihol nad hlavu pohár, považujem za jeden z najsilenejších momentov v histórii play off.
Čo sa týka tohtoročných trejdov, tak je pravda, že manažéri sa rozbehli už skôr: Zucker, Toffoli, Scandella, Blake Coleman, Andy Greene... A ja to úplne chápem. Úprimne povedané, nikdy som veľmi nerozumel tomu, prečo sa veľké výmeny odohrávajú až v posledných hodinách pred tým, ako zapadne zámok na trhovisku.
Keby som bol manažér, ktorý chce v súčasnej NHL s vyrovnanou špičkou uloviť posilu na záver sezóny, poistím si ho minimálne na o deň, dva, možno aj o týždeň skôr - nehovorte mi, že cena hráča v posledných minútach pred uzávierkou klesne natoľko, aby som riskoval, že mi ho zoberie niekto iný. Adeptov na titul je predsa veľa a zbrojiť môžu mnohí: Tampa, Boston, Washington, Pittsburgh, St. Louis, Colorado, Dallas, Calgary...
Podľa mňa je len logické, že manažéri niektorých favoritov nakupovali už s predstihom. Alebo nie?
Hron:Pozor, Zalapskiho si pamätám, mal som jeho kartičku :) Ale inak máš pravdu, prehnané otáľanie so zvažovanými trejdmi ani ja veľmi nechápem. Aj keď to potom má grády ako nejaká antická dráma.
Pamätáte si napríklad frmol okolo výmeny brankára Niklasa Bäckströma z Minnesoty do Calgary? Wild sa preňho roku 2016 rozhodli len pár minút pred definitívnou uzávierkou. Problém bol, že na to kvôli klauzule o nevymeniteľnosti potrebovali Bäckströmov písomný súhlas. A brankár bol práve s rodinou nakupovať niekde v obchodnom centre - deti mal kdesi na ihrisku, manželku stratenú v jednom z mnohých obchodov.
Vtedy v podstate rozhodovali sekundy. Bäckström musel bleskovo zohnať všetkých blízkych, nasúkať ich do auta, upaľovať domov, vytlačiť si potrebné lajstro, podpísať ho, naskenovať a poslať späť do klubu. Dopadlo to dobre, takže hokejista aj klub mohli byť spokojní, ale tie nervy!
My fanúšikovia sa na takýchto príbehoch a výmenách každý rok zabávame, ale pre hráčov to môže byť dosť na hlavu. Minulý rok sa Mikael Granlund o svojej výmene z Minnesoty do Nashvillu dozvedel v pôrodnici, keď bola jeho manželka na sále. Alebo taký Patrick O'Sullivan v roku 2009 - vtedy ho v ten istý deň najprv Los Angeles Kings vytrejdovali do Carolina Hurricanes, ale len čo zvedavo mrkol na súpisku partie z Raleighu, už ho jeho čerstvý chlebodarca zase poslal inam, tentoraz na adresu Edmonton Oilers.