elias-chara

Shea Weber, Jeremy Roenick, Pavel Dacjuk, Natalie Darwitz, Krissy Wendell-Pohl, Colin Campbell a David Poile. Sedem nových mien v pondelok uvedených do Hokejovej siene slávy v Toronte, z toho štyria bývalí hráči NHL.

Kto na nich nadviaže na budúci rok?

V abecednom poradí prinášame desať hokejistov, z ktorých sa pravdepodobne bude vyberať. Sú medzi nimi aj Zdeno Chára a Patrik Eliáš. Členom Hockey Hall of Fame sa môžu v jeden rok v kategórii bývalých hráčov stať maximálne štyria muži.

Rod Brind'Amour

Aktuálny tréner Carolina Hurricanes ako útočník v roku 2006 s týmto klubom vyhral zatiaľ jeho jediný Stanley Cup. V NHL má za sebou 1484 zápasov za St. Louis Blues, Philadelphia Flyers a Hurricanes, v ktorých nazbieral 1184 bodov (452+732). Od 90. rokov takmer dve dekády patril medzi najlepších všestranných centrov NHL, čo dokazujú aj dve Selke Trophy pre najlepšie brániaceho forvarda za sebou v rokoch 2006 a 2007. Okrem toho je majster sveta IIHF z roku 1994.

Patrik Eliáš

Rekordér New Jersey Devils v počte strelených gólov (408), nazbieraných asistencií (617) aj bodov (1025), čo platí aj o play off (45+80; 125 bodov), bol jedným zo strojcov zisku Stanley Cupu v rokoch 2001 a 2012. Eliáš nepatril do zlatej českej generácie na prelome storočia hlavne preto, že v čase svetových šampionátov sa dostával do neskorších kôl play off NHL. Má však dva bronzy z MS (1998, 2011). Ak by bol prijatý, tak by sa stal tretím Čechom v Sieni slávy po Dominikovi Haškovi a Václavovi Nedomanskom.

Eliáš v 2. finále dostal Devils do vedenia

Ryan Getzlaf

Víťaz Stanley Cupu 2007 strávil celú kariéru v Anaheim Ducks, kde hral 17 rokov až do jari 2022. V klube je elitný center rekordér v počte odohraných zápasov (1157), asistencií (737) aj bodov (1019). Na medzinárodnej scéne pomohol Kanade k dvom olympijským triumfom v rokoch 2010 a 2014 aj k víťazstvu na World Cup of Hockey 2016. Má aj striebro z MS IIHF v roku 2008.

Zdeno Chára

Odchovanec Trenčína bol dve dekády jedným z najstabilnejším a defenzívne najlepších obrancov v NHL. Najväčšie úspechy dosiahol s Boston Bruins, kde v roku 2009 získal Norris Trophy pre najlepšieho beka ligy a ktorých v roku 2011 ako prvý kapitán z krajín spoza bývalej Železnej opony priviedol k Stanley Cupu. S Bostonom sa dostal do finále aj v rokoch 2013 a 2019. V lige odohral 1680 zápasov za New York Islanders, Ottawa Senators, Boston a Washington Capitals, čím sa v historických tabuľkách dostal na siedme miesto a medzi obrancami je prvý. V NHL nazbieral 680 bodov (209+471). Má veľkú šancu, že bude do Siene slávy pozvaný už o rok, teda pri prvej možnej príležitosti. Ak sa to stane, tak bude jej tretím slovenským členom po Petrovi Šťastnom a Mariánovi Hossovi. Ak počítame aj Stana Mikitu, tak by bol štvrtým rodákom zo Slovenska.

Nezabudnuteľné chvíle 'Big Zee' s Boston Bruins

Duncan Keith

Skvelý korčuliar s fantastickou kondíciou patril medzi najlepších obrancov 10. rokov 21. storočia. S Chicago Blackhawks trikrát vyhral Stanley Cup (2010, 2013, 2015), v roku 2015 dostal Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hokejistu play off. Dvakrát získal Norris Trophy (2010, 2015). V 1256 zápasoch NHL nazbieral 646 bodov (106+540), v priemere hral počas ligovej kariéry 24:41 minúty na zápas a v play off sa tento rok zvýšil na 27:07. V roku 2017 sa dostal do výberu stovky najslávnejších hráčov v histórii NHL. Úspechy dosiahol aj na medzinárodnej scéne, s Kanadou vyhral olympiádu v rokoch 2010 aj 2014 a má doma aj striebro na majstrovstvách sveta IIHF 2008.

Patrick Marleau

Dlhoročný líder San Jose Sharks je rekordér NHL v počte odohraných zápasov. V drese San Jose, Toronto Maple Leafs a Pittsburgh Penguins ich zvládol celkovo 1779. Dal v nich 566 gólov, čo je 24. najvyšší počet v NHL - z 23 hokejistov pred ním v Sieni slávy nie sú Jaromír Jágr, Alexander Ovečkin a Sidney Crosby, ktorí ešte stále hrajú. Marleau má aj olympijské zlato s Kanadou z rokov 2010 a 2014, dva tituly majstrov sveta (2003, 2004) a prvenstvo na World Cup of Hockey. Na druhej strane nikdy nezískal Stanley Cup ani žiadnu individuálnu cenu.

Alexander Mogilnyj

V sezóne 1992-93 špičkový ruský krídelník nazbieral za Buffalo Sabres 76 gólov, čo je číslo, ktoré odvtedy nikto ďalší nedosiahol. Ešte pred odchodom do zámoria získal so Sovietskym zväzom olympijské zlato (1988) a titul majstra sveta (1989), v NHL potom odohral 990 zápasov za Buffalo, Vancouver Canucks, Toronto a New Jersey s 1032 bodmi (473+559). Vzhľadom na to, že v Sieni slávy je od roku 2017 Paul Kariya, ktorý dal v 989 dueloch o 71 gólov menej (402) a mal o 43 bodov menej (989), mal by sa do tejto spoločnosti skôr či neskôr dostať aj Mogilnyj. Hlavne keď v roku 2000 vyhral Stanley Cup s New Jersey.

Carey Price

S 316 výhrami v 712 zápasoch je kanadský brankár historickým lídrom slávnych Montreal Canadiens, kde chytali ďalší členovia Siene slávy ako Patrick Roy, Jacques Plante, Ken Dryden či Georges Vezina. Price získal cenu pre najlepšieho brankára sezóny v NHL nazvanú po poslednom zo spomínaných v roku 2015, keď dostal aj Hart Trophy pre najužitočnejšieho hokejistu ligy. Kariéru ukončil so 49 čistými kontami, priemerom 2,51 a úspešnosťou 91,7 percenta. Stanley Cup nikdy nevyhrál, ale v roku 2021 priviedol Canadiens do finále. V roku 2014 získal s Kanadou olympijské zlato a o dva roky neskôr titul na World Cup of Hockey.

Joe Thornton

Jeden z najlepších tvorcov hry 21. storočia je 14. najproduktívnejší hokejista v histórii NHL (1539 bodov) a siedmy v počte asistencií (1109); so 1714 odohranými duelmi je šiesty. Thornton nikdy nevyhral Stanley Cup, ale v roku 2006 získal Hart Trophy aj Art Ross Trophy pre vítaza bodovania (125), aj keď v danej sezóne hral za dva rôzne kluby (Boston a San Jose Sharks). S Kanadou má zlato z olympiády 2010 a z dvoch Svetových pohárov (2004 a 2016).

Henrik Zetterberg

Švédsky útočník je člen Triple Gold Clubu pre víťaza Stanley Cupu, olympiády aj majstrovstiev sveta IIHF. Titul v NHL vybojoval s Detroit Red Wings v roku 2008, keď zároveň získal Conn Smythe Trophy. Zetterberg je s 337 gólmi, 623 asistenciami aj 960 bodmi piaty najproduktívnejší hráč v histórii Detroitu. V roku 2006 získal zlato so Švédskom na olympiáde aj na svetovom šampionáte.

Príbuzný obsah