Najlepšie útoky: Nechýba Slafkovského formácia  

Letné prázdniny sú mostom medzi sezónami a preto je čas sa na ňom rozhliadnuť po najväčších hviezdach na jednotlivých pozíciách. Redakcia NHL.com/sk zostavila aj rebríček najlepších ofenzívnych formácií minulého ročníka.

1. Zach Hyman - Connor McDavid - Ryan Nugent-Hopkins (Edmonton Oilers)

Najväčšie strašidlo obrán v minulej sezóne. McDavid mal vedľa seba kongeniálneho zakončovateľa Hymana, ktorý v základnej časti a v play off (54+16) spolu nastrieľal 70 gólov a prekonal osobné rekordy.

Kapitán Oilers sa vyšplhal až na stovku asistencií. Jeho jedinečná schopnosť vyviesť puk z obranného pásma, prejsť cez niekoľko súperov a posunúť prihrávku zakončujúcim spoluhráčom bola atrakciou uplynulých mesiacov.

2. Sam Reinhart - Aleksander Barkov - Evan Rodrigues (Florida Panthers)

Ofenzívne aj defenzívne vyvážené trio, ktoré mal pod palcom dvojnásobný držiteľ Selke Trophy pre najlepšie brániaceho útočníka. Barkov však v sebe má aj veľkú mieru kreativity, ktorú využívali obidve jeho krídla.

Reinhart zažil životné gólové mesiace, v základnej časti bol so 57 zásahmi druhý najlepší strelec sezóny, 25 gólov dal pri hre piatich proti piatim. Tridsaťročný Rodrigues zažiaril v play off (7+8). Fínsky center mal s 80 bodmi tretí najvyšší zisk od svojho vstupu do NHL a v bojoch o Stanley Cup bol kľúčovou postavou nových šampiónov.

3. Jonathan Drouin - Nathan MacKinnon - Mikko Rantanen (Colorado Avalanche)

Dvaja členovia formácie sa v bodovaní dostali cez stovku. MacKinnon bol v produktivite sezóny druhý so 140 bodmi (51+89), jeho fínsky spoluhráč Rantanen mal 104 bodov (42+62) a na osobné maximum 56 bodov (19+37) sa vyšplhal aj tretí z partie Drouin.

Dynamika a rýchlosť, ktorú prináša MacKinnon, sa dopĺňa s kombinačným a streleckým umením Rantanena. Ešte väčšiu efektivitu vnášal do elitného útoku Rus Valerij Ničuškin, ale ten bol počas základnej časti zaradený do Asistenčného programu NHL a Hráčskej asociácie na pomoc hokejistom bojujúcim so závislosťami. V play off jeho podmienky porušil a prišiel dištanc.

4. Alexis Lafreniére - Vincent Trocheck - Artemij Panarin (New York Rangers)

Miláčikovia Madison Square Garden. O Panarinových ofenzívnych výpadoch by sa dali písať diplomové práce. Ruská ozdoba tímu prvýkrát v kariére prekonala stobodovú métu (120 bodov za 49 gólov a 71 asistencií) a k mimoriadnym výkonom strhla aj ďalších členov formácie držiteľov Presidents' Trophy. Pri spoločnom pobyte na ľade zaznamenali 54 gólov, najviac zo všetkých útokov v tejto sezóne.

Kanaďan Lafrenière konečne začal hrať ako jednotka draftu 2020, keď mal bilanciu 28+29. O 18 bodov si vylepšil maximum z predchádzajúcej sezóny. Osobný rekord si s 77 (25+52) bodmi vytvoril aj trochu prehliadaný Trocheck, ktorý na pozícii druhého centra zaskočil za dlhodobo zraneného Filipa Chytila.

5. Brandon Hagel - Brayden Point - Nikita Kučerov (Tampa Bay Lightning)

Ich bodový súčet prekonal trojstovku predovšetkým vďaka Kučerovovej produktivite, ktorý si 144 bodmi (44+100) vytvoril osobný rekord a druhýkrát získal Art Ross Trophy. Dvorný center najproduktívnejšieho hráča sezóny Point zase po tretíkrát v kariére prekonal hranicu 40 gólov a 90 bodov.  

Kučerovova nepredvídateľnosť i aura bodového kúzelníka však zmizli v play off, kde v prvom kole s Panthers pohorel na dôslednej obrane Barkova a spol.

6. Filip Forsberg - Ryan O'Reilly - Gustav Nyquist (Nashville Predators)

Oceľová čeľusť z Tennessee. Ďalšie trio v našom rebríčku, ktorého členovia si zlepšovali kariérne rekordy. Švédske chápadlá na kanadskej hlave sa činili. Forsberg konečne vydržal počas celej sezóny zdravý a zaznamenal 94 bodov (48+46). Jeho tridsaťštyriročný krajan Nyquist mal 75 bodov (23+52), čo je o 21 viac, ako mal pred deviatimi rokmi na konci základnej časti v Detroit Red Wings.

Aj O'Reilly (26+43) využíval dôveru, ktorú mu na pozícii elitného centra dávali generálny manažér Barry Trotz a tréner Andrew Brunette. Elitná formácia Predators spoločne zaznamenala za 766 minút 46 gólov, čo znamená, že triafali priemerne raz za 16 minút.

7. Adrian Kempe - Anže Kopitar - Quinton Byfield (Los Angeles Kings)

Klubová legenda aj budúcnosť klubu sa stretli v útoku, v ktorom vedľa tridsaťšesťročného kapitána Kopitara pôsobí o 15 rokov mladšia dvojka draftu 2020 Byfield. Slovinský veterán aj v osemnástej sezóne v NHL predvádzal neuveriteľný prehľad a schopnosť anticipácie, ktorú využíval najproduktívnejší hráč Kings Kempe (28+47).

Ich formácia dávala 2,82 gólu za 60 minút na ľade, výrazne prispela k jesennej bodovej sérii na ľadoch súperov, práve jej členovia odvrátili januárovú výsledkovú krízu a postarali sa o bezproblémový postup do play off.

8. Jason Robertson - Joe Pavelski - Roope Hintz (Dallas Stars)

Trojica, v ktorej sa stretli najproduktívnejší hráči konferenčných finalistov, spojila Robertsonovu mladícku energiu s Pavelskiho skúsenosťou a Hintzovou zodpovednosťou. Keď boli všetci traja na ľade, tak zaznamenali spolu 41 gólov.

Oproti minulému ročníku nazbierali menej bodov, čo bolo najvýraznejšie v prípade Robertsona (zo 109 na 80). V play off Stars chýbali najmä body Pavelskiho, ktorý v stredu ukončil kariéru. V 19 zápasoch mal len štyri (1+3) a do výraznejšej úlohy sa pasoval mladík Wyatt Johnston (10+6).

9. Juraj Slafkovský - Nick Suzuki - Cole Caufield (Montreal Canadiens)

V Montreale išli šťastiu oproti a do prvej formácie poslali slovenskú jednotku draftu 2022. Dvadsaťročný Slafkovský zažil prelomovú sezónu, do elitného útoku vniesol priebojnosť, silu, energiu i ochotu podstupovať náročné súboje pred bránkou. Svoje čísla zaokrúhlil na 20 góloch a 50 bodoch.

Väčší priestor, ktorý im vybojoval statný kolega, využili Suzuki (33+44) aj Caufield (28+37) na osobné maximá, spolu na ľade prvý útok Canadiens nastrieľal 40 gólov, takže v priemere 3,2 na 60 minút.  

10. Matthew Knies - Auston Matthews - Mitch Marner (Toronto Maple Leafs)

Zo všetkých variantov, ktoré tréner Sheldon Keefe skúšal vedľa najlepšieho strelca sezóny Matthewsa, najlepšie fungovala spolupráca s dvadsaťjedenročným útočníkom so slovenskými koreňmi Kniesom.  

Počas svojho pobytu na ľade mali za 404 odohraných minút skóre 23:12, Matthewsa delil jediný gól od sedemdesiatky, ale zároveň sa ukázal aj ako celoplošný hráč, ktorý bol okrem zisku Maurice Richard Trophy aj finalistom na zisk Selke Trophy.