Nováčikom zatiaľ kraľujú Beniers a Maccelli

Nováčikovia, tí súčasní aj budúci, sú dôležitou súčasťou ligy. Na NHL.com/sk preto pravidelne sledujeme ich počínanie. Každý druhý utorok prinášame ich príbehy, štatistiky a analýzy. V dnešnej časti sme sa pozreli na to, ktorí zelenáči si v aktuálnej sezóne vydobyli najlepšiu pozíciu.

Ako v Montreal Canadiens zapadne Juraj Slafkovský? Ako sa v Seattle Kraken uvedie Shane Wright?
Pred štartom sezóny sa zo všetkých holobriadkov riešili hlavne títo dvaja forvardi. Po niekoľkých odohraných mesiacoch sa však ani jeden z nich nevyšvihol medzi hviezdy. Slafkovský naskakuje vo štvrtej formácii Montrealu a Wright pred niekoľkými dňami dokonca putoval do AHL.

Ročník teda zatiaľ patrí iným zelenáčom.
Jedným z nich je nepochybne Wrightov dvadsaťročný spoluhráč Matty Beniers. V Seattli sa mihol aj v elitnej formácii, postupne sa zabýval v útoku číslo dva vedľa Jareda McCanna a Jordana Eberleho.
Pre Kraken predstavuje nesmierne dôležitú postavu, z osemnástich odohraných duelov vydoloval 11 bodov (5+6).

"Pamätám si, keď som ho prvýkrát videl na tréningu. Len mi napadlo: Bože, tak tento chlapec je naozaj dobrý," uznanlivo vyhlásil spoluhráč Yanni Gourde.
Z dvojky draftu 2021 sa stal pracant, ktorý odvedie svoje aj smerom dozadu. V minisúboji mladých centrov bol doteraz jasne nad Wrightom, ktorý veľa zápasov absolvoval ako zdravý náhradník.
Beniersovi nepochybne pomohla skúsenosť z minulého ročníka, v ktorom si v deviatich štartoch nazbieral sľubných deväť bodov. Ešte niečo ho však drží na vlne. Pokora.
Jeho otec a mama boli z mládencovej nečakanej slávy takí vedľa, že si začali vystrihovať všetky články, ktoré o synovi zohnali. Dôsledne ich zbierali a potom ich Beniersovi posielali. Rodičom by sa síce odvrávať nemalo, ale on im to vzápätí zakázal.
"Radšej sa sústredím sám na seba namiesto toho, aby som rozmýšľal o tom, čo o mne kto napísal. Čo si o mne kto myslí," odkázal domov.
A zjavne je to dosť zdravý prístup. Beniers sa stal jednou z opôr tímu, ktorý nečakane dominuje. Donedávna prehliadaný Seattle je v Pacifickej divízii momentálne tretí, bojuje o play off. Aj vďaka svojej mladej hviezde.
"Matty je veľmi sebavedomý chalan a ten tlak zvláda perfektne," chválil ho ďalší spoluhráč Eberle.
Žiaria však aj ďalší nováčikovia. Najproduktívnejším je mladík fínsko-amerického pôvodu Matias Maccelli, zástupca Arizona Coyotes. Aj on už v minulej sezóne odohral niekoľko zápasov, ale veľmi neočaril. Puk mu každú chvíľu preskočil čepeľ, prihrávky lietali na všetky strany, skrátka nič moc. Po lete sa však v prípravnom kempe objavil úplne iný hráč. Dôslednejší, dynamickejší, presnejší. A údernejší.

Vedľa Nicka Bjugstada a Lawsona Crouseho sa z neho stal postrach, ktorý tak dlho zbieral bod za bodom, že ich bolo po sedemnástich partiách zrazu jedenásť (1+10).
Aj on je pre svoje mužstvo niekým, na koho sa zrazu výrazne spolieha.
"Najradšej mám na ňom to, o čom sa až tak často nehovorí," uviedol tréner Andre Tourigny. "Je nesmierne súťaživý a zaťatý nielen v útoku, ale aj v obrane. Skáče do striel, tvrdo pracuje a nerobí mu problém hasiť problémy pred vlastnou bránkou."
A práve to je rajón ďalšieho muža, ktorý by tiež chcel zaútočiť na zisk Calder Trophy. V prípade Owena Powera sa vydarená sezóna pravdupovediac trochu čakala, jednotka minuloročného draftu sa mala v pláne predviesť naplno.

A nestráca sa. Hádam v každom zápase predvedie niečo, o čom si fanúšikovia dlho predvádzajú.
V druhej obrannej dvojici Buffalo Sabres tvorí dvojicu benjamínov s Henrim Jokiharju a nazbieral už osem asistencií. S priemerným hracím časom 23:45 má najveľkorysejší ice-time zo všetkých zelenáčov NHL.
Nie všetky Powerove výkony sú však na jeseň také úžasné, aj on už urobil chyby. O VIP flek ho to však neobralo. Napriek skutočnosti, že Sabres sa už znova trápia - po ôsmich porážkach v rade sa ocitli na siedmej priečke Atlantickej divízie.
"Nech si hovorí kto chce, čo chce, Owen je a bude veľký hráč," ubezpečoval kolega z defenzívy Casey Fitzgerald. "Nesie na pleciach obrovskú ťarchu očakávaní. Taký hráč vždy bude mať svojich kritikov, ale na to sa vo svojej pozícii nesmie sústrediť, takže to ani nerobí. Určite mu to mohol poradiť aj náš ďalší premiant draftu Rasmus Dahlin."
O Powerových výkonoch sa síce môžu viesť spory, ale o ďalšom nováčikovi to neplatí. Mason McTavish je trojkou draftu 2021 a kanadským zlatým dieťaťom, ktorý svoju vlasť ako MVP turnaja dotiahol k prvému miestu na tohtoročných majstrovstvách sveta juniorov. Anaheim Ducks sa ho navyše neboja nasadzovať do prvej presilovkovej formácie a dôležitých momentov.
Aj vďaka tomu sa môže pochváliť bilanciou 2+7.
Veľmi mu pomáha jeho univerzálnosť, dá sa ho dosadiť na centra aj na ľavé krídlo. Na ľade si porozumel hlavne s veteránmi Ryanom Stromom a Frankom Vatranom, pre Ducks to znamená vítané ofenzívne povzbudenie - vpredu tak nemusí všetko závisieť len od zvyčajných podozrivých Troya Terryho, Trevora Zegrasa či Adama Henriquea.
"Nie je to hocijaký devätnásťročný chalan. Na tento vek je veľmi silný, ktorý sa aj nesmierne túži zlepšovať," uviedol tréner Anaheimu Dallas Eakins.
Podobne ako McTavish sa v hierarchii svojich klubov veľmi rýchlo vypracovali aj ďalší mladíci Kaiden Guhle z Montreal Canadiens, Logan Thompson z Vegas Golden Knights, Jake Sanderson z Ottawa Senators či Cole Perfetti z Winnipeg Jets. Bol by to dlhý zoznam. Iní sa však rozbiehajú prekvapujúco pomaly.
Platí to v prvom rade o už spomínanom duu Slafkovský, Wright, ktoré možno dopláca aj na to, že od nich nesúdni fanúšikovia očakávali okamžité zázraky na počkanie.
Napríklad slovenský útočník má zatiaľ tri góly a prihrávku, najviac sa o ňom hovorilo asi kvôli spomínanému faulu na Matta Luffa z Detroit Red Wings. Lenže súdiť ho len podľa niekoľkých čísel zo štatistiky by nebolo fér - už len kvôli zaradeniu do štvrtej formácie.

Veľký obrat možno nastane už v noci na stredu, keď by podľa niektorých indícií mohol v druhej montrealskej formácii nahradiť zraneného Mikea Hoffmana. Vedľa Christiana Dvoraka a Brendana Gallaghera dospeje k bodom ľahšie ako medzi hráčmi z formácie číslo štyri.
"Všetko smeruje k tomu, že z neho raz bude kolega chlapcov z prvej formácie Nicka Suzukiho a Colea Caufielda," myslí si bývalý skaut Montrealu Grant McCagg. "Vo štvrtom útoku v každom prípade nemá čo robiť. To, ako si tento chlapec dokáže pokryť puk, je skrátka fenomenálne. V jeho veku toto dokázal len jeden iný hokejista, ktorého som videl - Eric Lindros. Ani Jágr nebol pred dvadsiatkou takýto fyzicky dominantný."
Sezóna je ešte stále mladá, osudy zelenáčov sa v nasledujúcich mesiacoch môžu niekoľkokrát úplne otočiť.
Ak by sa však počítali medzičasy ako v atletike, tak to v tejto fáze trate vyzerá veľmi dobre skôr pre Beniersa či McTavisha. Slafkovský a spol. sa držia za nimi. A vedia, že musia zabrať.