Ovi

Po sérii rebríčkov najlepších hráčov dneška na jednotlivých pozíciách je načase pozrieť sa na najlepších hokejistov NHL všetkých čias. Redakcia NHL.com/sk zostavila na základe hlasovania svojich členov rebríček najlepších centrov, ľavých a pravých krídel, obrancov a brankárov v histórii a každý deň od pondelka do piatka vám prináša jeden z nich. Tentoraz sme sa zamerali na ľavé krídla, ktoré rozvracali obrany súperov a uvádzali brankárov do stavu chronického utrpenia.

V našom výbere sa to hemží skvelými strelcami, ale sú tu aj hráči, ktorí si dokonale rozumeli s pukom, či tvrdí bojovníci ochotní obetovať sa pre tím. Pred dvoma rokmi ešte Alexovi Ovechkinovi patrila druhá priečka, ale teraz sa v hlasovaní redaktorov a editorov NHL.com/sk vyšvihol - aj vďaka zisku Stanley Cupu a Conn Smythe Trophy - až na úplný vrchol.
1. Alexander Ovechkin (2005-doteraz) 55 bodov
Washington Capitals
Uplynulá sezóna katapultovala ruského strelca do hokejového raja. Vďaka washingtonskému triumfu v Stanley Cupe sa z kapitána Capitals stala žijúca legenda. Ovechkin je v 32 rokoch stále rozdielovým hráčom a hviezdou prvej veľkosti. Po 13 sezónach v zámorí si udržiava priemer 1,12 bodu na zápas, v minulom ročníku prekonával úctyhodné méty: o tri sa prehupol cez tisícku zápasov, nastrieľal už 607 gólov a siedma Maurice Richard Trophy naznačuje, že jeho gólostroj naďalej funguje. Moskovský rodák získal okrem iného aj tri Hart Trophy, rovnaký počet Lester B. Pearson Award/Ted Lindsay Award, Calder Trophy pre najlepšieho nováčika, jednu Art Ross Trophy a naposledy do svojej zbierky zaradil aj Conn Smythe Trophy. Ovechkin však s hromadením trofejí ešte ani zďaleka nemusí končiť.

2. Bobby Hull (1957-72, 1979-80) 51 bodov
Chicago Blackhawks, Winnipeg Jets, Hartford Whalers
Jeho meno je symbolom tvrdej strely, pred ktorou je lepšie radšej uhnúť. Brankári bez masky boli z jeho zakrivenej čepele hokejky, ktorá pripomínala banán, poriadne nervózni. Hull bol okrem toho aj vynikajúcim korčuliarom, ktorý sa dokázal dostávať do šancí aj bez prispenia svojho hokejového dvojčaťa Stana Mikitu. Čím mal na hlave menej vlasov, tým viac strieľal gólov. Bol prvým hráčom v NHL, ktorý dokázal dať viac ako 50 gólov za sezónu. Jeho štatistiky mohli byť ešte kolosálnejšie, ak by v roku 1972 neprikývol na ponuku konkurenčnej WHA. V základnej časti nastrieľal 610 gólov, v play off pridal ďalších 62. Trikrát získal Art Ross Trophy, dvakrát ovládol hlasovanie Hart Trophy, sedemkrát bol najlepším strelcom ligy a v roku 1961 si poťažkal aj Stanley Cup. Rodinnú tradíciu potom obdivuhodným spôsobom rozvinul Hullov syn Brett, ktorý svoj veľký vzor prekonal 741 gólmi...

3. Luc Robitaille (1986-2006) 44 bodov
Los Angeles Kings, Pittsburgh Penguins, New York Rangers, Detroit Red Wings
Od roku 2009 má svoje miesto v Hokejovej Sieni slávy. Robitaille, to boli hlavne góly, ktorých už v nováčikovskej sezóne 1986-87, za ktorú dostal Calder Trophy, nastrieľal 45. Celkovo sa v kariére prestrieľal na 668 gólov. Aj keď Stanley Cup v roku 2002 získal s Detroit Red Wings, jeho meno je spojené predovšetkým s Los Angeles Kings, kde odohral 14 sezón. Veľký gentleman bol vzorom aj v prístupe k médiám, fanúšikom a v správaní mimo ľadu. Pod strechou arény Staples Center v L.A. visí replika jeho dresu s číslom 20.
Viac o téme: [Medzi top centrami v dejinách sú aj dvaja rodáci zo Slovenska]
4. Brendan Shanahan (1987-2009) 43 bodov
New Jersey Devils, St. Louis Blues, Hartford Whalers, Detroit Red Wings, New York Rangers
Jeden z 11 kanadských členov prestížneho Triple Gold Clubu pre víťaza olympiády, majstrovstiev sveta IIHF a Stanley Cupu - ten získal hneď trikrát ako člen 'zlatej' generácie Red Wings. Shanahan v sebe dokázal skombinovať schopnosti skvelého strelca - svoju kariéru uzavrel so 656 zásahmi - a nevídane tvrdého hráča, ktorý stihol aj 17 tzv. hetrikov Gordieho Howea. Hrával aj na pravej strane, ale preslávil sa hlavne ako ľavé krídlo - preto ho zaraďujeme aj do tohto rebríčka. Po konci skvelej aktívnej kariéry prešiel na najvyššie poschodia hokejovej exekutívy v NHL. Aj keď často hral na hranici pravidiel, na pár rokov sa stal šéfom Oddelenia pre hráčsku bezpečnosť NHL a teraz pôsobí ako prezident Maple Leafs. Od roku 2013 je v Sieni slávy.

5. Frank Mahovlich (1956-74) 30 bodov
Toronto Maple Leafs, Detroit Red Wings, Montreal Canadiens
Starší, nadanejší a úspešnejší z bratskej dvojice Mahovlichovcov. Šesťnásobný víťaz Stanley Cupu, bez ktorého sa nezaobišli tradičné Zápasy hviezd v rokoch 1959-74! Keby neodišiel do WHA, mohol mať potomok chorvátskych imigrantov s prezývkou Big M ešte zaujímavejšie štatistiky ako konečných 1103 bodov v 1181 zápasoch, z toho 533 gólov. Kanadu reprezentoval aj v legendárnej Sérii storočia v roku 1972. Neskôr sa stal senátorom.
6. Ted Lindsay (1944-60, 1964-65) 22 bodov
Detroit Red Wings, Chicago Blackhawks
V prvej polovici 50. rokov neexistovala v NHL obávanejšia formácia ako detroitská Production Line s centrom Sidom Abelom a pravým krídlom Gordiem Howeom. Lindsay sa staral o dianie na ľavom krídle. A aké spomienky naňho mali súperi, je zjavné aj z prezývky Terrible Ted. Štyrikrát vyhral Stanley Cup (1950, 1952, 1954, 1955), v roku 1950 aj Art Ross Trophy. Kariéru ukončil 851 bodmi v 1068 zápasoch. Od roku 2010 sa udeľuje Ted Lindsay Award najlepšiemu hráčovi sezóny podľa členov Hráčskej asociácie NHL.
7. Johnny Bucyk (1955-78) 19 bodov
Detroit Red Wings, Boston Bruins
Viac ako dve dekády bol súčasťou Bruins a v klubovej histórii zatiaľ nikto nedal viac gólov, ako hráč s ukrajinskými koreňmi (545). V globálnejšom pohľade sa netešil takej sláve ako Hull a Mahovlich, s ktorými bol porovnávaný, ale pre Boston ostane modlou aj vďaka svojmu príspevku k zisku Stanley Cupov z rokov 1970 a 1972. Vtedy totiž hviezdil v obávanej presilovkovej formácii Bruins s Bobby Orrom a Philom Espositom. Celkovo odohral 1540 zápasov, v ktorých zaznamenal 1369 bodov. V sedemdesiatych rokoch dvakrát získal Lady Byng Trophy.

Johnny-Bucyk-TDIH 1-5

8. Dave Andreychuk (1982-2006) 16 bodov
Buffalo Sabres, Toronto Maple Leafs, New Jersey Devils, Boston Bruins, Colorado Avalanche, Tampa Bay Lightning
Dvadsaťštyriročné pôsobenie v lige sa musí niekde odraziť. Ďalší hráč s ukrajinskými predkami je siedmy v počte odohraných zápasov (1639) a so 640 gólmi sa drží v prvej pätnástke historickej tabuľky. Jeho kariéra dosiahla vrchol v roku 2004, keď prispel k zisku Stanley Cupu Tampa Bay Lightning. Nikto zatiaľ nezaznamenal viac gólov v presilovkách ako Andreychuk, ktorý ich má 274, o deväť viac ako Brett Hull.
[Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez @NHLsvk]
9. Michel Goulet (1979-94) 13 bodov
Quebec Nordiques, Chicago Blackhawks
Ďalší z excelentných strelcov, v 80. rokoch minulého storočia nastrieľal sedemkrát za sebou viac ako 40 gólov, štyrikrát to bolo dokonca viac ako 50. Vďaka spolupráci s Petrom a Antonom Šťastnými zaznamenal aj štyri viac ako stobodové sezóny a patril medzi kľúčových hráčov Nordiques. Za 1089 zápasov nazbieral 1152 bodov. V roku 1984 bol druhým najproduktívnejším hráčom (5+6) domáceho výberu za Wayneom Gretzkym pri víťazstve v Canada Cupe.
10. Paul Kariya (1994-2010) 12 bodov
Anaheim Mighty Ducks, Colorado Avalanche, Nashville Predators, St. Louis Blues
989 zápasov, 989 bodov. Majstrovi v ovládaní puku zabránili dostať sa cez tisícku opakované otrasy mozgu, kvôli ktorým v roku 2010 definitívne uzavrel kariéru. O sedem rokov skôr mu vo finálovej sérii chýbala jediná výhra k Stanley Cupu aj k vstupu do Triple Gold Clubu. O dvojnásobnom držiteľovi Lady Byng Memorial Trophy sa hovorilo, že puk ho prenasleduje rovnako ako Waynea Gretzkyho.

Paul-Kariya

------------------------------------------
Tesne pod čiarou: Keith Tkachuk, Brian Propp, Daniel Sedin, Bill Barber...