Keď sa generálni manažéri z NHL stretnú na každoročnom marcovom mítingu, tak majú vždy po ruke správu o štatistických trendoch. V pondelok ich z nej najviac zaujal ten týkajúci sa predĺženia.
NHL je v tejto sezóne na ceste k novému rekordu. 70 percent všetkých zápasov, ktoré sa skončili remízou v riadnom hracom čase, sa rozhodli práve v predĺžení. To je dôležité správa pre tých šéfov, ktorým sa hra v troch proti trom nepáči z dôvodu príliš častého preskupovania, príliš dlhého držania puku a nižšej ochoty útočiť.
Debata vo floridskom Manalapane teraz vyústila do pocitu, že by vedenie ligy malo zachovať aktuálny formát. Predovšetkým z prostého dôvodu, že predĺženie v tomto formáte spĺňa pôvodné zadanie: znížiť počet zápasov, ktoré sa rozhodnú až po nájazdoch.
"Zdá sa, že to funguje," tvrdí Lou Lamoriello, skúsený generálny manažér New York Islanders. Práve jeho tím hral v tejto sezóne 18 predĺžení, spolu s Boston Bruins najviac v celej súťaži. "Nemyslím si, že tu treba robiť nejaké zmeny. Tie by boli potrebné, ak by tie príliš dlhé držania puku viedli k častejším nájazdom."
Predĺženia v základnej časti NHL sa vyvíja už štyri dekády. Vedenie ligy ho zaviedlo pred sezónou 1983-84, keď sa hralo v piatich proti piatim, ale veľa zápasov sa napriek tomu skončilo remízami.
V roku 1999 vtedy NHL prešla na predĺženie so štyrmi hráčmi v poli na každej strane a začala udeľovať bod aj tomu tímu, ktorý v predĺžení prehral (teda za remízu v riadnom hracom čase). Aj potom sa však zdalo, že nerozhodnuté predĺženia sú príliš časté.
Od sezóny 2005-06 tak v rámci kompletného balíčka zmien po výluke v predchádzajúcom roku pribudli nájazdy. Následne sa ukázalo, že sa príliš veľa zápasov rozhoduje práve v nich. Od sezóny 2015-16 sa teda hrá predlženie v troch proti trom.
Spočiatku to prinieslo nonstop hokej hore-dole s množstvom šancí, ale postupne si hráči uvedomili, že zákrok brankára alebo strela môžu znamenať stratu puku a prečíslenie súpera, takže sa z predĺženia stala opatrnejšia hra o to, kto bude dlhšie držať puk. Do šancí alebo striel sa hokejisti púšťajú len v prípade, že sú vypracované tak, aby to boli skutočné tutovky.
"S určitosťou vám môžem povedať, že žiadny tréner nepovedal: Držte puk a nikam sa nežeňte. Hráči na to prišli sami," myslí si Colin Campbell, viceprezident NHL pre športový úsek.
Práve o tom hovorili šéfovia klubov už na novembrovom mítingu, ktorý nastavil agendu aj toho aktuálneho.
"Myslím si, že by každý chcel vidieť rýchlejší prechod a hru hore, dole. Taký hokej je zábavnejší," tvrdí generálny manažér New Jersey Devils Tom Fitzgerald.
Ako to však dosiahnuť? Ako to urobiť bez toho, aby hra stratila plynulosť? Tak ako v basketbale zakázať prechod puku späť cez červenú stredovú čiaru, keď sa za ňu pri akcii útočiaceho tímu dostane?
"Zrazu sa vám hra sústredí so stredného pásma, kde bude súper čakať na to, aby ho vypichol späť na červenú," varuje Jim Nill, generálny manažér Dallas Stars. "Prekročil tak červenú alebo nie? Budeme to skúmať na videu? Toto je plechovka, z ktorej môže po otvorení vyliezť veľa červov."
Ďalšia možnosť je zavedenie pravidla o nutnosti vystreliť v určitom časovom limite. Ani to sa však Nillovi nepáči.
"Takže teraz budeme musieť pridať ďalšiu časomieru? Myslím si, že to za to nestojí," hovorí s tým, že navyše nie je jasné, či by sa čas počítal od začiatku držania puku, od prekročenia modrej alebo od prekročenia modrej čiary alebo či by sa počítala aj strele vedľa alebo zblokovaný pokus.
Ďalšou diskutovanou možnosťou je zvýšiť čas predĺženia na sedem minút ako v ECHL. Touto cestou sa však NHL asi nevyberie.
"Zápasy v predĺženiami sú celkovo napínavé. Áno, bude tak niekoľko prípadov, kde tímy pridržiavajú puk až príliš, ale aj v tom je určité napätie," myslí si Nill, ktorého Dallas je spolu s Detroit Red Wings s ôsmimi výhrami po predĺžení najlepší v NHL. "Vždy sa nakoniec niečo stane. Tím sa unaví, príde zlá prihrávka, odraz puku, strela vedľa a zase sa to rozbehne."
S tým súhlasí aj Campbell: "90 percent času hráči korčuľujú pomaly - a ujdú do šance. V predĺžení je to super. Keď je jeden tím v prečíslení, tak sa protiútoky začnú striedať tam a späť. Dvaja na jedného, traja na jedného, dvaja na nikoho..."
Za súčasný systém nakoniec hovoria aj čísla. V sezóne 1997-98 sa zo zápasov, ktoré dospeli do nadstavenia, rozhodlo v predĺžení 25 percent. V ročníku 2014-15 to bolo 44 percent. Aktuálne číslo sa zvýšilo zo 65 percent v sezóne 2021-22 cez 69 v predchádzajúcej až po 70 percent v aktuálnej.
Ak to tak ostane, tak padne historický rekord.
"Myslím si, že keď sa pozrieme na tieto percentá, tak predĺženia nepredstavujú problém," podotýka Campbell. "Zároveň to však dôsledne sledujeme. Nechceme sa dostať do situácie, v ktorej sme boli pred sezónou '04-05."
