MikitaRecut

Po sérii rebríčkov najlepších hráčov dneška na jednotlivých pozíciách je načase pozrieť sa na najlepších hokejistov NHL všetkých čias. V prvom sme sa zamerali na majstrov na kľúčovom poste v poli - stredných útočníkov.

Pozícia centra bola v hokeji vždy kľúčová a o to viac to platí o NHL, kde mal stredný útočník okrem ofenzívy a tvorby hry na starosti aj bránenie. Bez kvalitného pivota sa vyhrávať nedá a nie je náhoda, že tie najlepšie tímy v histórii mali aj najlepších centrov.
Do nášho rebríčka top 10 podľa hlasovania redaktorov a editorov NHL.com/sk sa zmestili aj dvaja hokejisti narodení na Slovensku: Stan Mikita a Peter Šťastný.
1. Wayne Gretzky (v NHL 1979-1999) 59 bodov
Edmonton Oilers, Los Angeles Kings, St. Louis Blues, New York Rangers
Jasná voľba. Držiteľ 61 ligových rekordov, z ktorých ich viac ako polovicu asi nikto nikdy neprekoná. Tým hlavným je kozmický počet 2857 bodov za 894 gólov a 1963 asistencií v 1487 zápasoch. Medzi rokmi 1984 a 1988 priviedol Oilers k štyrom Stanley Cupom v priebehu piatich sezón. Po najväčšom prestupe v histórii potom v roku 1993 dotiahol do finále aj Los Angeles. V 208 zápasoch play off nazbieral 382 bodov. Geniálny nahrávač s najväčším prehľadom a citom pre hru, aký kedy kto mal, deväťkrát získal Hart Trophy pre najužitočnejšieho hokejistu sezóny, dvakrát Conn Smythe Trophy pre najlepšieho hráča play off a desaťkrát vyhral Art Ross Trophy pre víťaza bodovania NHL.

2. Mario Lemieux (1984-2006) 51 bodov
Pittsburgh Penguins
Sú fanúšikovia, ktorí tvrdia, že Lemieux bol ešte lepším hráčom ako Gretzky. Určite na to mal. Lenže na to, aby to skutočne dokázal, mu chýbali dve dôležité veci - zdravie a čas. Lemieuxa trápili dlhodobé zdravotné problémy, kvôli ktorým odohral v NHL len 915 zápasov, v ktorých nazbieral 1723 bodov (priemer 1,88 proti Gretzkyho 1,92 bodu na zápas). V 107 zápasoch play off si pripísal 172 bodov. Chlapec z frankofónneho Montrealu bol prvýkrát záchrancom Penguins ako hráč, druhýkrát ako majiteľ. Na prelome 80. a 90. rokov vytiahol Pittsburgh z pozície podpriemerného tímu k dvojnásobnému víťazstvu v Stanley Cupe (1990, 1991). Skvelý korčuliar a nahrávač s veľkým dosahom ramien a úžasnými rukami šesťkrát vyhral Art Ross Trophy, trikrát Hart Trophy a dvakrát Conn Smythe Trophy.

3. Mark Messier (1979-2004) 39 bodov
Edmonton Oilers, New York Rangers, Vancouver Canucks
Gretzkyho spoluhráč z Edmontonu a New Yorku vydržal v NHL 25 sezón a preslávil sa ako veľký líder. Odohral 1756 duelov a nazbieral 1887 bodov, čo je tretí najvyšší počet v histórii a druhý medzi centrami. V 236 zápasoch play off má na konte 295 bodov. V roku 1984 vyhral Conn Smythe Trophy, s Edmontonom má dokonca päť Stanley Cupov (okrem štyroch s Gretzkym ešte v roku 1990) a v roku 1994 priviedol Rangers k prvému titulu za 54 rokov, keď strelil víťazný gól v siedmom finále. Dvakrát získal Hart Trophy, čo je v konkurencii Gretzkyho a Lemieuxa veľký úspech.
Viac o téme: [Top 10: centrom vládne edmontonský McDavid]
4. Jean Beliveau (1950-1971) 31 bodov
Montreal Canadiens
S 1219 bodmi je v historickej produktivite centrov až na 24. mieste, ale mohol sa pochváliť bilanciou, ktorú by si s ním väčšina z nich za svoje body vymenila: s Montrealom vyhral 10 Stanley Cupov a ďalších sedem ich pridal ako funkcionár. Vo svojej dobe končil ako najproduktívnejší hráč histórie. Bol taký populárny, že sa mohol stať Generálnym guvernérom Kanady, v roku 1994 však funkciu hlavy štátu a zástupcu britskej kráľovnej Alžbety II. z rodinných dôvodov odmietol. Dvakrát získal Hart Trophy, raz Art Ross Trophy a raz Conn Smythe Trophy. Veľký líder a gentleman mal obrovský rešpekt aj u súperov. Beliveau zomrel 2. decembra 2014 vo veku 83 rokov.

5. Steve Yzerman (1983-2006) 29 bodov
Detroit Red Wings
Rovnako ako Lemieux a Beliveau sa aj 'Stevie Y' preslávil vernosťou jednému klubu. Kariéru spojil s Detroitom, kde v 90. rokoch ako líder vybudoval veľmoc a získal tri Stanley Cupy (1997, 1998 a 2002). Gentleman na ľade rovnako dobre bránil ako útočil, v 1514 zápasoch NHL nazbieral 1755 bodov. V roku 1998 dostal Conn Smythe Trophy. Zaujímavé je, že rovnako ako Lemieux si na štarte veľkej kariéry zahral za Kanadu na majstrovstvách sveta IIHF v Prahe v roku 1985.

yzerman

6. Joe Sakic (1988-2009) 26 bodov
Quebec Nordiques, Colorado Avalanche
Aj Sakic ostal verný jednému klubu, ten sa však počas jeho kariéry presťahoval a zmenil názov, farby aj logo. Hneď potom získal v roku 1996 prvý Stanley Cup a o päť rokov neskôr syn chorvátskych prisťahovalcov priviedol Avalanche aj k druhému titulu. V období jeho kapitánstva sa Colorado stalo okrem Detroitu a New Jersey Devils dlhodobo najsilnejším tímom NHL. Tichý ťahúň so skvelou strelou zápästím nazbieral v 1378 dueloch 1641 bodov. Sakic je členom Triple Gold Clubu za výhru v Stanley Cupe, na olympiáde (2002) a na MS IIHF (1994).
7. Phil Esposito (1963-1981) 20 bodov
Chicago Blackhawks, Boston Bruins, New York Rangers
Pôsobil v troch kluboch 'Original Six', ale najviac žiaril v Bostone, kde v rokoch 1968-1974 päťkrát získal Art Ross Trophy a dvakrát Hart Trophy a v rokoch 1970 a 1972 priviedol tím k Stanley Cupu. V 1282 zápasoch nazbieral 1590 bodov, v roku 1960 sa stal prvým hráčom v histórii, ktorý v jednej sezóne prekonal stobodovú hranicu. Bol obrovskou hrozbou v presilovkách - s 249 presilovkovými gólmi je medzi centrami rekordérom.

esposito 3618

8. Stan Mikita (1958-1980) 14 bodov
Chicago Blackhawks
Syn slovenských rodičov, ktorý sa v ôsmich rokoch presťahoval do Kanady, sa na viac ako 20 rokov stal dušou hokejového Chicaga. V roku 1961 mu pomohol získať Stanley Cup, štyrikrát vyhral Art Ross Trophy a dvakrát Hart Trophy. V 1394 zápasoch nazbieral 1467 bodov a kariéru končil ako tretí najproduktívnejší hokejista vtedajšej histórie za Gordiem Howeom a Espositom. Z bitkára sa zmenil na gentlemana, ktorého počet trestných minút klesol zo 154 v ročníku 1964-65 len na 20 v sezóne 1979-80.

9. Sidney Crosby (2005-dosud) 11 bodov
Pittsburgh Penguins
Jediný aktívny hokejista v našej top 10 má potenciál na to, aby sa v ďalších rokoch posunul až do elitnej pätice. V 30 rokoch má minimálne tretinu kariéry ešte stále pred sebou a za sebou už má tri Stanley Cupy (2009, 2016, 2017), ku ktorým priviedol Penguins ako kapitán (to je viac ako Lemieux), dve Hart Trophy, tri Ted Lindsay Award, dve Art Ross Trophy, dve Maurice Richard Trophy pre kráľa strelcov a dve Conn Smythe Trophy. Vyhral všetko, čo sa dalo: World Cup, dvakrát olympijské zlato aj majstrovstvá sveta IIHF, takže je členom Triple Gold Clubu. V historickom bodovaní je s 1116 zápismi až 61. (medzi centrami 35.), ale každý rok sa posúva asi o päť- šesť miest dopredu - a s priemerom 1,29 bodu na zápas je štvrtým najlepším centrom histórie.

10. Peter Šťastný (1980-1995) 11 bodov
Quebec Nordiques, New Jersey Devils, St. Louis Blues
Ďalší slovenský rodák emigroval z komunistického Československa do slobodného sveta a odohral v NHL len 15 rokov. Na konte tak má 'len' 977 zápasov, v ktorých však nazbieral 1239 bodov. V 80. rokoch po boku bratov Antona a Mariána sedemkrát z desiatich sezón prekonal stobodovú hranicu a v celej dekáde bol druhým najproduktívnejším hráčom hneď po Gretzkym. Pritom hral v tímoch, ktoré boli vtedy priemerné. V bodovaní ligy je pred ním veľa ďalších hviezd, ale Šťastný bol vo svojom období dominantným hráčom, a preto sa zmestil do našej prvej desiatky.
[Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez @NHLsvk]
-------------------------
Tesne pod čarou:Ron Francis, Marcel Dionne, Eric Lindros, Peter Forsberg