"Vždy sa mi tu páčilo, mal som skvelých spoluhráčov, spoznal som výborných ľudí, priateľov. Nikdy som nemal dôvod odtiaľto odchádzať," vysvetľoval Hejduk pri slávnostnom vyvesení svojho dresu s číslom 23, za čo sa mu v Pepsi Center v Denveri dostalo obrovských ovácií.
V časoch Original Six sa hralo menej zápasov, ale uskutočnilo sa aj oveľa menej trejdov. Hráči ako Gordie Howe a Alex Delvecchio mali svoje pevné miesta v jednom klube. Je aj dosť ťažké si predstaviť, že by si ikona ako napríklad Bobby Clarke zahrala v inom drese ako majú Philadelphia Flyers. Alebo si predstavte Mauricea Richarda, ako odchádza do Toronta.
Niektoré legendy dres menili, ale až v úplnom závere kariéry, keď im chýbala veľká trofej. Ray Bourque odohral za Boston Bruins viac ako 1500 zápasov a potom bol vytrejdovaný do Colorada, aby tam konečne mohol zdvihnúť nad hlavu Stanley Cup.
Na ten mal nakoniec po 1178 zápasoch za Ottawa Senators zálusk aj ich dlhoročný kapitán Daniel Alfredsson, ale vo farbách Detroitu už to šťastie nemal.
Viac o téme: [Prekliatie druhej sezóny? Matthewsova trieda žiari]
Skutočným príkladom klubovej vernosti však bol Shane Doan, ktorý za Winnipeg Jets/Arizona Coyotes odohral 1540 zápasov. Z obľúbeného miesta ho neodviedli ani výhodné ponuky, ani fakt, že za 21 sezón nedosiahol veľké úspechy v play off. Ale nikdy si nevyvzdoroval odchod inam, naopak. V Arizone sa snažil predĺžiť si kariéru ešte aj po štyridsiatke. Manažment Coyotes sa však v tejto sezóne rozhodol vybrať iným smerom.
Trochu iný príbeh tento rok zažil Tomáš Plekanec, ktorý mal v Montreal Canadiens na dosah tisícku, ale bol vymenený do Toronto Maple Leafs.
Je dosť možné, že na Ovechkina sa raz bude vo Washingtone spomínať rovnako ako na Nicklasa Lidstroma či Stevea Yzermana v Detroite. Ruský buldozér v 32 rokoch nejaví veľké známky únavy. Patrí medzi malý počet hráčov, u ktorých si v tejto chvíli veľmi neviete predstaviť, že by mali inú klubovú príslušnosť. Takých borcov, čo zvládli tisícku zápasov bez viditeľných problémov a navyše v jednom klube, ale v nasledujúcich rokoch ešte pribudne.
Nakročené k tomu majú Patrice Bergeron z Bostonu, Seabrookov dlhoročný kolega Duncan Keith, ale aj Jonathan Toews a Patrick Kane, Mikko Koivu z Minnesota Wild, Anze Kopitar z Los Angeles Kings, Sidney Crosby a Evgeni Malkin z Pittsburgh Penguins...
To sú presne tí hráči, okolo ktorých manažéri budujú jadrá tímov. Takí, ktorí majú vlastnosti, aké mali na ľade Mikita, Howe alebo Lidstrom.