Noví členovia Siene slávy ďakovali ľuďom aj bohu 

Hokejová sieň slávy v Toronte má sedem nových členov.

Prinášame výber z toho, čo vo svojich vstupných príhovoroch na pondelkovom ceremoniáli povedali Shea Weber, Pavel Dacjuk, Jeremy Roenick, Natalie Darwitzová, Krissy Wendell-Pohlová a v kategórii budovateľov David Poile a Colin Campbell.

SHEA WEBER

Bývalý skvelý obranca poďakoval Poileovi, Barrymu Trotzovi a Nashville Predators. "Za to, že mi dali šancu žiť môj sen v meste, ktoré teraz považujem za svoj druhý domov," uviedol Weber.

Poile bol počas jeho angažmánu v Nashville (2005-16) generálny manažér, Trotz v prvých deviatich sezónach tréner Predators. "Navždy im budem vďačný za životné lekcie, hokej a vedenie, ktoré mi poskytli."

Weber poďakoval aj Geoffovi Molsonovi, Marcovi Bergevinovi a Montreal Canadiens. "Dali mi možnosť hrať v najvášnivejšom hokejovom meste, aké som kedy videl," povedal. Molson bol majiteľom kanadského klubu a Bergevin jeho generálnym manažérom v období trejdu z Nashvillu v júni 2016.

"Asi by som za to mal poďakovať aj Davidovi Poileovi," napadlo Weberovi. "Fanúšikovia mal po trejde privítali a prijali, akoby tam hral od začiatky kariéry. Chcem im poďakovať. Merci beaucoup."

NATALIE DARWITZ

Darwitzová vo svojom príhovore o láske k hokeju.

"Ako malé dievčatko, ktoré vyrastalo v Minnesote, mi nikdy nenapadlo, že raz budem v Sieni slávy. Zamestnávalo ma skôr to, ako si obliecť bratov výstroj a kolieskové korčule My Little Pony. Predstavovala som si, že v Minnesota North Stars idem s Nealom Brotenom dvaja na jedného. To všetko v pivnici nášho domu v Egane," povedala.

Poďakovala aj Wendell-Pohlovej, ktorá s ňou hrala na Minnesotskej univerzite aj v ženskom tíme USA.

"Krissy a ja sme na ľade ani nemohli byť odlišnejšie. Ona bola spoločenská, ja tichá. Hrali sme spolu desať rokov, ale dôležitejšie je, že sme kamarátky aj mimo ľadu. Bez nej by som tu dnes nebola. Takže je fajn, že ideme do Hall of Fame spoločne."

KRISSY WENDELL-POHL

Keď mala päť rokov, tak rodičov v minnesotskom meste Brooklyn Park prosila, aby ju dali na hokej. Určite si však nepomyslela, že raz bude kapitánkou družstva Spojených štátov na olympiáde, ako sa to stalo v roku 2006.

"Keď som začala hrať, tak v hokeji ešte neboli žiadne dievčatá. Žiadne hokejové štipendiá na školách ani žiadny ženský hokej na olympiáde. Bolo to len o tom, aby som mohla hrať šport, ktorý mi dáva toľko radosti a úsmev na tvári," povedala Wendell-Pohlová.

COLIN CAMPBELL

Campbell bol vymenovaný za viceprezidenta a riaditeľa športového úseku NHL v roku 1998, keď už mal za sebou kariéru uznávaného hráča aj trénera. V hokeji sa tak pohyboval 51 rokov.

A stál za zmenami, ktoré tento šport urobili atraktívnejším: zrušenie prihrávky cez dve čiary, prísnejšie posudzovanie pravidiel a trestanie drobných faulov ako držanie a hákovanie, ktoré brzdili útočiacich hráčov.

"Som tu aj vďaka mnohým hráčom, trénerom, manažérom, majiteľom a rozhodcom, s ktorými sme to riešili. Pred 20 rokmi sme sa veľakrát stretávali za stolom aj na ľade, aby sme upravili a otestovali pravidlá," povedal.

"Náš šport dodnes monitorujeme a snažíme sa, aby v ňom bola odmenená šikovnosť a ofenzívna hra. Tým hokej ostane skvelým športom pre fanúšikov a bude viac baviť aj samotných hráčov."

DAVID POILE

Pre Poilea bolo dôležité, že sa jeho meno objavilo v Sieni slávy vedľa jeho otca Buda, ktorý bol uvedený ako budovateľ už v roku 1990.

"Pripomínali mi tu otcov vstupný prejav, v ktorom zaznelo, že ľudia v hokeji musia túto hru ochraňovať a stavať na základoch, ktoré postavili tí pred nami. A že po nás ten šport musí ostať v lepšom stave, ako keď sme začínali," povedal.

"Táto zodpovednosť pre nás, ktorí hokej milujeme, ostala rovnaká ako vtedy."

PAVEL DACJUK

Vďaka bohu aj zosnulým rodičom. To zaznelo vo vstupnom prejave Dacjuka, ktorý nezabudol ani na mnohých skvelých spoluhráčov z Detroit Red Wings.

"Som vďačný predovšetkým bohu. Úprimne verím, že mi na mojej ceste pomáhal na každom kroku," vyhlásil niekdajší ruský center.

Z tých, s ktorými v Detroite vyhral Stanley Cup, zaznelo veľa mien: Igor Larionov, Steve Yzerman, Henrik Zetterberg, Nicklas Lidström, Brett Hull, Chris Chelios, Sergej Fjodorov, Tomas Holmström, Brendan Shanahan, Niklas Kronwall, Valtteri Filppula, Kris Draper... "Hokej je tímový šport a bez nich by som tu dnes nestál," povedal Dacjuk.

Poďakoval aj spoluhráčom z ruskej reprezentácie a rodine Ilitchovcom ako majiteľom Red Wings, vedeniu klubu, masérom a médiám v Detroite. "Vstup do Hokejovej siene slávy je úžasná pocta, o ktorej by som si ani netrúfol snívať. Ale tento moment nie je len môj. Patrí aj vám všetkým."

JEREMY ROENICK

Hral v mnohých kluboch NHL: Phoenix Coyotes, Philadelphia Flyers, Los Angeles Kings, Chicago Blackhawks, kde zažil najlepšie roky... A všetkým aj poďakoval.

Najdlhšie sa však Roenick pristavil pri inom mužstve: San Jose Sharks s generálnym manažérom Dougom Wilsonom, ktorý bol v Chicagu jeho spolubývajúci.

"V lete 2007 sa moja kariéra zasekla. Päť gólov pod 500. 1. júla žiadne ponuky, 1. augusta stále nič. Depresia a ťažké pitie. A potom mi zavolal môj anjel, Doug Wilson. Pozval ma do San Jose a ja som sa tam vybral hneď na druhý deň. Vyrazili sme na golf, videl moje zúfalstvo a spýtal sa ma, či by som chcel hrať za Sharks. Povedal som: Jasné, že chcem," spomínal Roenick.

Vtedy aj okamžite prijal Wilsonove tri podmienky: minimálny možný plat, žiadne rozhovory s médiami, ktoré nie sú pod kontrolou klubu a žiadny alkohol.

"Zahodil som pivo, ktoré som držal v ruke a okamžite sme si podali ruky. O tri mesiace neskôr som dal svoj 500. gól," povedal bývalý americký center. "Vďaka Doug Wilson, že si taký skvelý priateľ, ale hlavne, že si bol mojím priateľom v období, keď som to najviac potreboval. Bez teba by som tu nebol a nemyslím tým tu na pódiu. Naozaj si mi zachránil život."