To bola jazda. Turnaj snov navnadil na olympiádu

Niektorí o tomto projekte možno pôvodne pochybovali. Medzinárodný turnaj 4 Nations Face-Off sa však nakoniec skončil fenomenálnym úspechom. V očiach fanúšikov. V očiach novinárov. V očiach samotných hráčov.

Skrátka v očiach všetkých, ktorí boli vo vytržení z toho, aký rýchly a nádherný hokej môže byť, keď sa proti sebe postavia tí skutočne najlepší z najlepších.

"Hralo sa v naozaj neuveriteľnom tempe," nechápal napríklad obranca MacKenzie Weegar z Calgary Flames, ktorý si tentoraz užil úlohu diváka.

Žasol aj jeho klubový tréner Ryan Huska: "Zamiloval som sa do toho! Pre NHL bol tento turnaj ako trafený homerun."

Ostro sledovanú akciu nakoniec vyhral výber Kanady, ktorý v kľúčovom dueli v noci na piatok premohol USA 3:2 po predĺžení. Kľúčový gól dal v nadstavenom čase symbolicky superhviezdny Connor McDavid a za najužitočnejšieho hokejistu bol vyhlásený tiež ospevovaný spoluhráč Nathan MacKinnon.

Pre Kanadu je to predĺženie nevídanej série z akcií, na ktorých mohli štartovať hráči NHL. Ide totiž o ich štvrtý triumf v rade - po olympiádach 2010 vo Vancouveri a 2014 v Soči, po Svetovom pohári 2016.

Víťazom však tentoraz neboli len hráči s javorovým listom na hrudi. Bolo to vidieť aj podľa komentárov hokejistov, ktorí sa turnaja vôbez nezúčastnili.

"Pre rozvoj hokeja bolo týchto pár dní skrátka úžasných. Určite sme videli veľa zaujímavého," vyjadril sa Patrick Kane z Detroit Red Wings, ktorý 4 Nations Face-Off sledoval na dovolenky v Mexiku.

Vždy sa dá niečo namietať. Niekomu na turnaji chýbajú Rusi, slovenskí a českí priaznivci sa zase cítili dotknutí, že do zámoria neboli pozvané ich národné tímy.

Ak by sme chceli byť spravodliví, tak musíme uznať: toto bol hokej ako z inej planéty. K dokonalosti mu chýbalo naozaj málo.

"Pozrite sa na tú intenzitu a emócie. Ako chlapcom záležalo na tom, aby vyhrali a aby dobre reprezentovali svoju krajinu. S tým sa Zápas hviezd naozaj nedá porovnať," povedal americký útočník Vincent Trocheck z New York Rangers. "Toto bolo niečo ako play off. Akoby ste neustále hrali siedmy zápas série."

Aj šéfovia NHL poukazovali na to, že tohtoročný súboj sa dá vnímať ako ochutnávka toho, čo bude nasledovať. A pokiaľ nás naozaj čaká pravidelné striedanie Svetových pohárov a olympiád so všetkými hviezdami NHL, tak nepochybne vstupujeme do požehnanej hojnosti.

"Podľa toho, čo som videl okolo seba, ľudia z takéhoto hokeja žasli," uznal aj kanadský tréner Jon Cooper. "Takto to vyzerá, keď sa najlepší hráči na svete zo všetkých síl snažia nielen o ofenzívne kúsky, ale aj o hity, tvrdosť a neústupnosť. Netuším, aká bola televízna sledovanosť, ale podľa môjho okolia to všetkých chytilo."

K tej sledovanosti - nie všetky štatistiky sú zatiaľ k dispozícii. Napríklad prvý duel Cooperových krajanov s USA však sledovalo takmer 15 percent celej kanadskej populácie. To je úžasné číslo! Aj zápas proti Fínsku prilákal len na stanicu ESPN 1,55 milióna divákov.

Vlastne sa netreba čudovať, pretože počas tých dvoch týždňov bolo čo sledovať.

Nestarnúceho Sidneyho Crosbyho. Jeho stretnutie v kabíne s McDavidom a MacKinnonom. Bratské vyčíňanie Matthewa a Bradyho Tkachuka. Brankársku dokonalosť Connora Hellebuycka, ktorú vo finále ešte prekonali zázračné zákroky Jordana Binningtona. Rivalitu Američanov s Kanaďanmi vyšponovanú aktuálnou politickou situáciou, ale aj škandinávske podpichovanie medzi Fínmi a Švédmi okorenené hláškou Patrika Laineho, že tí prví sú starší bratia druhých.

Nebola to žiadna núdzová náhrada Zápasu hviezd. Bol to súboj, na ktorý sa bude dlho spomínať.

Už o rok sa Crosby a MacDavid môžu proti Matthewsovi postaviť znova. Tentoraz budú mať šancu potrápiť ich aj Juraj Slafkovský, David Pastrňák či ďalšie slávne hokejové krajiny. Práve skončení turnaj 4 Nations Face-Off je skrátka ideálna pozvánka na olympiádu v Taliansku.

"Musíme to vyhrať aj nabudúce," nabádal MacKinnon.

Akcia, ktorá sa okolo neho práve skončila, bola z mnohých uhlov pohľadu naozaj veľkolepá. Tá pod olympijskými kruhmi by ju však mala ešte prekonať.