Bruins totiž v decembri skôr podradili rýchlosť. Dominancia z úvodu sezóny je preč. Posledné štyri zápasy Pastrňák a spol. vždy priviedli k remíze po 60 minútach, lenže v tomto úseku majú len päť bodov. Až na výhru po nájazdoch nad New York Islanders (5:4) trikrát padli po predĺžení.
"Nepáči sa mi, koľko miesta nechávame súperovi pred bránkoviskom. Nepáči sa mi, ako sa môže dostávať k dorážkam," vymenoval tréner Jim Montgomery. "V týchto oblastiach máme čo zlepšovať. Musíme zvýšiť kvalitu. Páčilo sa mi naopak to, že sme sa dokázali vrátiť do zápasu, ako sme bojovali, ako to zase zvládol brankár (Linus Ullmark). Som rád, že máme bod."
A do veľkej miery za to môže poďakovať Čechom.
Všetko začal ten, s ktorým sa väčšinou počíta najmenej: Lauko, pracant zo štvrtej formácie. Keď sa Wild ujali vedenia zásluhou Marcusa Johanssona, dvadsaťtriročný forvard obratom vyzval k pästnému súboju Connora Dewara.
Vyhral. Zdvihnutou päsťou povzbudzoval publikum a zrazu akoby sa v TD Garden objavili iní Bruins.
"Dodalo nám to veľa energie, bolo to od neho skvelé," pochválil ho Montgomery. "Zvýšili sme intenzitu, predtým sme boli trochu pomalí. Prebralo nás to."
Lauko určite nie je len bitkár na korčuliach, čo ukázal aj neskôr, keď mu takmer vyšiel akrobatický kúsok v zámorí nazývaný 'Michigan'. Ale tvrdosť k nemu patrí. A on sa nebojí.
"Teraz mám konečne zelenú, aby som v prípade potreby išiel do bitiek," opísal Lauko, ktorého v sezóne pribrzdilo nepríjemné zranenie, keď mu korčuľa rozrezala tvár. "Išiel som do zápasu s tým, že zase môžem robiť to, čo je pre mňa typické - s každým sa zrážať a hrať tak, ako chcem. Keďže sme potom skórovali, tak to chlapcov očividne nakoplo."
V prvom rade jeho krajana. Za Boston totiž ešte v úvodnej tretine svojimi zásahmi 18 a 19 v ročníku otočil Pastrňák.
