Jágr: Musím dať ego bokom a prestaviť hlavu

Ak odohrá ešte desať zápasov, prekoná Rona Francisa na treťom mieste v počte odohraných duelov v NHL. Ak ich potom odohrá ešte ďalších 36, pretlačí sa aj pred zatiaľ prvého Gordieho Howea a stane sa absolútnym rekordérom histórie.

Jaromír Jágr naďalej inšpiruje generácie fanúšikov a ukazuje, že aj v 45 rokoch môže držať krok s o dve dekády mladšími hviezdami a stále má na to hrať svoj part na najnablýskanejšom hokejovom javisku. Aby to však dokázal, musí sa neustále adaptovať na nový vývoj. A čím je starší, tým viac, pretože v posledných rokoch sa NHL mení rýchlejšie než hocikedy predtým.
"Musím sa prispôsobovať, prestaviť. Inak to nejde," rozpráva legendárny útočník Calgary Flames v rozhovore pre NHL.com/sk. "Je tam veľa faktorov, ktoré do toho človek musí nejakým spôsobom vniesť."
Ako by ste tie hlavné faktory pomenovali?
"Prvá vec je: človek sa musí prispôsobiť súťaži, pretože už nemá tú možnosť diktovať tempo. Druhá vec: musí dať ego bokom a zmieriť sa s tým, že je ako jeden podpriemerný hráč - inak nemá šancu. A tretia vec: nedá sa myslieť si , že to, čo fungovalo pred desiatimi rokmi, bude fungovať aj dnes. Treba brať akúkoľvek úlohu a uvedomiť si, že nie som ten, ktorý to rozhoduje, ale som skôr určitý doplnok. Keď sa s týmto vyrovnáš a stále ťa to baví, tak verím, že aj v tej tretej lajne tú príležitosť dostanem a môže ma to posúvať."

Nie je ťažké potlačiť ego pre vás ako pre hráča, ktorý roky vyhrával bodovania, skoro dve dekády patril k superhviezdam súťaže a je druhým najproduktívnejším mužom histórie NHL za Wayneom Gretzkym?
"Naopak, mňa to dokonca aj baví. Ja viem, že by som ani nemohol natrvalo hrať v prvej lajne - na to už nemám. Po prvé by som nevydržal tie minúty, po druhé by som nepomohol tímu. Ale takto v tej tretej, keď sa tomu prispôsobím, tak tú možnosť dostanem. Tých 12, 13 minút odohrám a keď na to budem mať fyzicky, tak verím, že tie možnosti prídu. V poslednom zápase ich bolo dosť, mal som tam prihrávky, keď chlapci išli dvakrát do brány... Keby som mal za ten zápas tri body, tak by nikto nepovedal ani slovo, pretože sa to dalo urobiť. Tie šance tam stále sú. Ide len o to ich využiť."
Tréner Flames Glen Gulutzan hovoril o tom, že ste oproti vášmu spoločnému pôsobeniu v Dallas Stars v roku 2013 schudol. Dnes sa už s vašou niekdajšou hmotnosťou okolo 115 kilogramov NHL hrať nedá, je to tak?
"Stále sú tam aj chvíle, keď je sila dôležitá. Ale ľahší hráči, keď sú rýchli, to dnes môžu úplne v pohode uhrať aj s menšou silou. Dnes sú tu všetci obrancovia rýchli a útoční. Už sa nehrá proti žiadnym golemom, tieto typy obrancov, to je už dávno preč. Je zaujímavé, že niektorí by to pred desiatimi rokmi snáď ani nemohli hrať, dnes dominujú. Pozrite sa na Johnnyho (Gaudreaua). Ten keby hral NHL v 90. rokoch, tak by sa ani nedostal k bránke. S jeho postavou a vtedajšími pravidlami by ho tam skrátka vôbec nepustili. Pridržali by ho, zahákovali, dohrali telom a on by sa nikam nedostal. Dnes je to hokejista, ktorý môže vyhrať bodovanie."
Viac o téme: [Jágr doháňa chýbajúce minúty na stacionárnom bicykli]
Čo všetko ste museli novému trendu prispôsobiť?
"Jedna vec je fyzická stránka a druhá je mentálne nastavenie. Veľa vecí je inak, než ako sme to mali roky zažité. Dnes je všetko v takej rýchlosti, že vôbec nemáte čas. A veci, ktoré nás učili, že musíte mať trpezlivosť, podržať si puk... Tieto rady, to už dnes skrátka nefunguje. Ja to mám zažité v hlave a je ťažké to nejakým spôsobom meniť. V 90. rokoch alebo v roku 2000, keď človek dostal puk pred bránku, tak ho mohol podržať, brankár mu padol na ľad, mohli ste si urobiť krok do strany. Dnes? V žiadnom prípade! Musí sa vystreliť hneď - 50 na 50, hotovo. Keď to podržíte, gólman tam aj tak je, oni sú takí rýchli, že sa presunú s vami. Prerobiť tieto veci v hlave, to je strašne ťažké."
Dá sa povedať, že nielen mladí hráči si berú niečo od vás, ale aj vy od nich?
"Jasné, človek sa stále snaží nejakým spôsobom učiť. Aj ja sa učím od Johnnyho Gaudreaua, ako to hrá. Samozrejme to nemôžem hrať úplne ako on, pretože nemám tú rýchlosť. Ale uvediem príklad: hneď ako získame puk, tak on letí. Na nič nečaká a letí dopredu. Nám tréneri vždy hovorili: 'Nesmieš opustiť obranné pásmo, kým ho neopustí puk. Keby sa to pokazilo, nech si vzadu a môžeš to hasiť.' To je už v modernom hokeji úplne inak. Tím získa puk, hneď dvaja šprintujú dopredu. A keby niečo, gólman tam je na to, aby to chytil."
K vašej adaptácii patria aj nové úlohy v presilovkách, v ktorých chodíte cloniť pred bránku, tečovať, dorážať puky, plniť úlohu silového hráča. Ako sa prispôsobujete v tomto smere?
"Ja som rád, že sa tam vôbec dostanem. Takže si nemôžem veľmi vyberať, akú tam budem hrať úlohu."

Teraz to však vyzerá, že po návrate po zranení dostávate v presilovkách postupne stále viac času...
"To je rôzne. Odvíja sa to skôr podľa toho, ako hrám od začiatku zápasu. Človek musí mať dobrú prvú tretinu. To je základ, inak hrať nebude. Keď sa nevydaria dve tri striedania, tak už nehráme. Našej lajne sa nevydaril úvod (sobotného zápasu) vo Philadelphii a boli sme vonku. (V pondelok) vo Washingtone sme mali nejaké šance a tréner nás hral viac. A to je správne, takto by to malo byť."
Je potom ťažké plniť očakávania spojené s vaším menom, keď odohráte napríklad 12 minút za zápas?
"Ja viem, že to bude takto, takže žiadne očakávania nemám. Snažím sa zžiť s tou úlohou a prispôsobiť sa jej. Mne nevadí na tom zapracovať. Musím to čakať a ísť napríklad tých 45 sekúnd na doraz a potom možno šesť, sedem minút sedím. (V zápase s Washington Capitals) som tam chodil častejšie a neboli to také náročné striedania. Čakal som na svoju príležitosť, aj v presilovkách, napríklad tentoraz som sa na ne dostal, aj keď inak ich tak veľa nehrám. Ale ja sa nesťažujem, tak to má byť. Pretože keď vidím tú našu prvú lajnu, to je teda niečo. Gaudreau, ja som nevidel lepšieho hráča, musím to zaklopať, aby som tú jeho formu nejako nezakríkol. To je v dnešnom hokeji totálne dominantný center. Connor McDavid je iný typ, ten to potrebuje dostať do jazdy a potom sa nedá chytiť, ale čo predvádza Gaudreau - klobúk dolu."