Peter Šťastný vytvoril unikátnu bratskú formáciu so súrodencami Mariánom a Antonom, na čo tiež rád spomína.
"V mojej kancelárii mám prekrásnu veľkú fotografiu nás troch. Hrať celé tie roky so svojimi bratmi na najvyššej úrovni na majstrovstvách sveta, olympiádach, v NHL i v play off, to bolo naozaj niečo výnimočné," vyhlásil center, ktorý v NHL nazbieral v 977 zápasoch 1239 bodov za 450 gólov a 789 asistencií.
Šťastný emigroval do Kanady z Československa v roku 1980 so svojou tehotnou manželkou Darinou a bratom Antonom, najstarší Marián sa dostal za nimi až o rok neskôr. Spoluprácu obnovili v drese Nordiques.
"Quebec bol úžasný. Oni nás tam adoptovali, pretože my sme svoju krajinu stratili. Vtedy išlo o jednosmernú cestu, bez možnosti návratu. Nemohli sme sa vrátiť; ak áno, išli by sme do väzenia. Prežil som tam krásnych desať rokov, potom som išiel do New Jersey," spomínal Šťastný.
Na sklonku aktívnej kariéry si veľmi vážil, že sa Slovensko po rozdelení bývalej federácie dokázalo dostať na olympijské hry v roku 1994 v Lillehammeri. Slovensko sa totiž ako nový člen Medzinárodnej hokejovej federácie prepadlo až do C kategórie majstrovstiev sveta IIHF.
"Loboval som, bolo tam dosť politiky. Nakoniec sme mohli hrať kvalifikáciu v Sheffielde. Nikdy predtým sa z C skupiny nikto nedostal na olympiádu. Museli sme všetko vyhrať. Aj keď sme mali lepší tím, nič nie je zaručené. Môže sa stať čokoľvek, nie je to ako séria play off," vyhlásil Šťastný. "Pri zahájení prvej olympiády pre moju krajinu som bol vlajkonosičom - a kapitánom."
Po ukončení hokejovej kariéry sa vydal na dráhu politika.
"Bola to doba, keď to moja krajina naozaj potrebovala. Nejaké vodcovské osobnosti a smer. Bol som veľmi šťastný, že môžem reprezentovať Slovensko v Európskom parlamente. Celý život bolo mojim cieľom zbaviť sa komunizmu. Keď sa to podarilo, musíte sa začať posúvať ďalej," vracal sa Šťastný k svojim motívom.