František Hossa: Mariána neúspechy posilnili

Trojnásobný držiteľ Stanley Cupu Marián Hossa bude 15. novembra slávnostne uvedený do Hokejovej siene slávy v Toronte. Medzi hokejovú smotánku vstúpi ako druhý Slovák po Petrovi Šťastnom a pripojí sa aj k rodákovi zo Slovenska Stanovi Mikitovi.

Na slávnosť v Toronte cestujú aj Mariánova manželka Janka s deťmi, rodičia a brat Marcel s priateľkou, ktorý tiež odohral niekoľko rokov v NHL.
Otcom oboch úspešných športovcov je František Hossa, bývalý hokejista a tréner, ktorý poskytol NHL.com/sk exkluzívny rozhovor.
Vášho syna Mariána uvedú do Hokejovej siene slávy v Toronte. Aký je to pre otca pocit?
"Keď to oznámili, tak sme z toho mali s manželkou pochopiteľne veľkú radosť. Samozrejme, že sme sa trochu vrátili do histórie, zaspomínali sme na jeho začiatky, ako išiel od žiakov až do NHL. Nebolo to jednoduché, ale v podstate svojím talentom a svojou prácou dokázal, že patril medzi najlepších."
Budete na uvedení vášho syna do Hokejovej siene slávy prítomný aj osobne?
"Áno, budeme tam spoločne s manželkou a synom Marcelom a jeho priateľkou. Prežíva to celá široká rodina a je škoda, že sa toho nedožili moji rodičia a hlavne môj otec, ktorý s Mariánom chodil na hokej ešte v dorasteneckom veku."
Videli ste vo svojom synovi talent, že sa môže presadiť aj v NHL?
"Už v mládežníckych zápasoch patril medzi najlepších z hľadiska fyzického stavu, korčuľovania aj práce s hokejkou. Bol aj veľmi produktívny. Zaujímavé je, že začal ako center. V žiackych a dorasteneckých tímoch hrával na pozícii centra. Keď ho zobrali do áčka, tréner ho dal na pravé krídlo a odvtedy hral na pravom krídle."
Ako ste prežívali Mariánove najväčšie úspechy? Vstávali ste v noci, aby ste mohli sledovať jeho zápasy?
"S manželkou sme prežívali úspechy, ale aj neúspechy. Keď Marián odohral dve neúspešné finále Stanley Cupu, bolo to dosť náročné. My sme mu však stále verili a povzbudzovali sme ho. Tieto neúspechy ho naopak posilnili a dokázal, že je veľký hráč a človek. Keď sa mu podarilo trikrát získať Stanley Cup, boli sme s manželkou veľmi hrdí."
V začiatkoch v zámorí pomohla Mariánovi pri aklimatizácii aj vaša manželka?
"Bolo to tak. Napríklad keď v roku 1998 vyhrali v Portlande Memorial Cup, Marián sa v poslednej tretine zranil. Mal problémy s kolenom a v Ottawe ho museli operovať. Nemohol oslavovať zisk pohára, v lete nebol ani doma na Slovensku a moja manželka letela za ním. Táto pomoc bola pre Mariána veľmi dôležitá. Manželka to mala v novom prostredí tiež zložité, lebo nevedela po anglicky. Marián aj vďaka mame zvládol čas liečenia, regeneráciu a prípravu na novú sezónu."
Boli ste niekoľko rokov trénerom slovenskej hokejovej reprezentácie. Na olympiáde v Turíne ste mali v mužstve oboch synov. Pre otca to musel byť zaujímavý pocit.
"Malo to aj negatívnu stránku. V mužstve som mal oboch synov a boli veľmi sledovaní verejnosťou aj médiami. Mali sme však neskutočne dobrý tím, boli v ňom skvelí hráči. Fungovalo to perfektne až do zápasu s Čechmi. Veľmi som im chcel dopriať medailu a to sa nám žiaľ nepodarilo."
Na nepopulárnej štvrtej pozícii skončila slovenská reprezentácia na olympiáde vo Vancouveri.
"Po nevydarenom zápase s Fínskom o bronzové medaily zavládlo v mužstve veľké sklamanie. Výkon a sila tímu nasvedčovala tomu, že má na medailu. Prišla však nešťastná tretia tretina s Fínmi a tam sme to nezvládli. Ale Marián získal v kariére tri Stanley Cupy, Marcel má striebornú medailu zo svetového šampionátu IIHF a ja ako tréner bronzovú medailu z majstrovstiev sveta."
Spomínate si na ich detské roky, kedy začali korčuľovať, aké boli ich začiatky?
"Hrával som v Dukle Trenčín vo federálnej lige a keď mali tri-štyri roky tak stále chodili so mnou na štadión. Keď sa dalo, tak boli na ľade. Doteraz som vďačný manželke, že sa im venovala počas mojej hráčskej a trénerskej kariéry. Ona zabezpečovala všetko okolo chlapcov."
Museli ste byť na nich prísny, alebo mali v sebe od začiatku športovú súťaživosť?
"Nebolo ich treba do ničoho nútiť. Keď som pricestoval z Prahy, Litvínova alebo z Budějovíc, tak ešte oni nás budili, že musíme ísť na tréning. Z hľadiska disciplíny, prístupu a životosprávy sme s nimi nemali absolútne žiadne problémy. Naozaj sme však nečakali, že budú nakoniec obaja vybraní do NHL v prvom kole draftu."
Ste hokejový expert a určite sledujete aj súčasnú NHL. V čom sa najlepšia hokejová liga sveta zmenila v porovnaní s obdobím, keď v nej hrali vaši synovia?
"V NHL je teraz veľa mladých a nádejných hráčov, ktorý už nie sú natoľko fyzicky zdatní, ako v minulosti, ale sú neskutočne technicky a korčuliarsky vybavení."
V NHL je menej Slovákov, ale napríklad Martin Fehervary hrá stabilne v prvej obrane Washingtonu a veľmi sa mu darí. Veríte, že nastanú lepšie časy pre slovenský hokej?
"Sledoval som majstrovstvá sveta IIHF do 18 rokov v Poprade a videl som tam veľa talentovaných slovenských hráčov. Fehérváry bol už vtedy lídrom tímu. Veľmi sa teším, že sa presadzuje v NHL. Aj ďalší slovenskí hráči zo spomínaného výberu majú podľa mňa šancu presadiť sa v zámorí. Veľmi by som si želal, aby sme mali opäť taký skvelý slovenský výber, ako to bolo v minulosti."
Blížia sa olympijské hry v Pekingu a hokejového turnaja sa zúčastnia aj hráči NHL. Je to podľa vás dobré rozhodnutie?
"Určite áno. Úroveň hokejového turnaja bude vďaka prítomnosti hráčov NHL určite vyššia. Dúfam, že zápasy budú môcť sledovať aj diváci priamo na štadióne."