Spomienky na Hossu: Šampióni z Chicaga

Pred pondelkovým uvedením Mariána Hossu do Hokejovej siene slávy v Toronte sme pripravili sériu článkov, v ktorých spomínajú na špičkové slovenské krídlo jeho bývalí spoluhráči. Pokračujeme svedectvami z klubu, v ktorom Hossa dosiahol najväčšie úspechy - Chicago Blackhawks.

Keď Jonathan Toews ako kapitán Blackhawks v roku 2010 zdvihol nad hlavu vytúžený Stanley Cup, tak mal hneď jasno v tom, komu ho na čestné koliesko odovzdá ako prvému. "Kde je Hoss?" volal v eufórii na spoluhráčov.
Príbeh o smoliarovi, ktorý je vo finále vždy na strane porazených, tak mal nakoniec nádhernú bodku. Hossa v roku 2008 prehral ako útočník Pittsburgh Penguins finálovú sériu s Detroit Red Wings, ku ktorým neskôr prešiel, aby v ďalšej sezóne ako hráč Detroitu prehral finále s Pittsburghom.
Potom sa rozhodol pre Chicago, s ktorým 1. júla 2009 podpísal obrovský dvanásťročný kontrakt. A o rok neskôr sa dočkal satisfakcie.

"Bol to fantastický hráč, jeden z tých generačných talentov, ktoré vidíte raz za desať rokov," spomína na slovenského spoluhráča o deväť rokov mladší center Toews, ktorý je dodnes kapitánom Chicaga.
"Veľmi si vážim, že som s ním mal možnosť tak dlho hrať v jednej formácii. Určite sa k tomu rád vraciam. Pamätám si, aké jednoduché bolo hrať hokej, keď ste ho mal v útoku po svojom boku. Vo všetkých možných smeroch nás podporoval."
Blackhawks, do jadra ktorých okrem Hossu a Toewsa patrili aj ďalšie hviezdy ako Patrick Kane, Duncan Keith či Brent Seabrook, sa nezastavili pri jednom titule. V rokoch 2011 a 2012 síce vypadli už v prvom kole, alebo bolo jasné, že tento nabitý tím ešte nepovedal posledné slovo.
Ukázalo sa to v nasledujúcich sezónach: v roku 2013 získalo Chicago druhý, v roku 2015 tretí Stanley Cup v rozmedzí niekoľkých rokov. A to ešte medzitým v roku 2014 postúpilo aspoň do finále Západnej konferencie.

Hossa k tomu pomohol veľmi dobrou produktivitou, ale aj stále lepšou defenzívnou hrou, ktorou nebol zväzovaný na predchádzajúcich pôsobiskách, predovšetkým v Atlanta Thrashers. V 390 zápasoch medzi rokmi 2009 a 2015 nazbieral 337 bodov, ale mal aj +116 v hodnotení plus/mínus a 618 odohraných minút v oslabení (druhý medzi útočníkmi za Toewsom).
Ani v neskoršom veku zo svojho štandardu až tak nepoľavil . V sezóne 2016-17, poslednej pred odchodom vynúteným vzácnou alergiou na výstroj, mal ako tridsaťosemročný z 75 zápasov 45 bodov. Za Blackhawks odohral spolu 534 duelov a nazbieral v nich 415 bodov (186+229).
Viac o téme: [František Hossa: Mariána neúspechy posilnili]
"Bol úžasne konzistentný hráč," tvrdí Andrew Ladd, útočník Arizona Coyotes, ktorý s Chicagom vybojoval titul v roku 2010. "Dlhé roky si udržiaval vysokú výkonnosť a nazbieral veľa bodov. Ale nie je to len o číslach. Je ľahké pozrieť sa na góly a body a podľa nich povedať: Tento a tento patrí do Siene slávy. On tam patrí nielen vďaka produktivite, ale hlavne vďaka tomu, aký veľký vplyv mal na každý zápas v ofenzíve aj v defenzíve," dodáva.
"Pre mňa to bol predovšetkým skvelý človek a skvelý spoluhráč," uzatvára Toews. "Bol to jeden z tých veteránov, ktorých sme s Kanerom obdivovali. Nikdy ho nič nevyviedlo z miery, nikdy nevyzeral frustrovaný. Vždy bol pokojný a pokojným spôsobom nás viedol. Každý deň bol pre nás príkladom."