Česko-slovenská tridsiatka: 3.-1. miesto

Pred 30. rokmi, 14. septembra 1993, odštartovali najvyššie súťaže v rozdelenom Česku a Slovensku. Pri príležitosti výročia rozdelenia federálnej ligy prinášame seriál mapujúci najlepších slovenských a českých hokejistov v dejinách NHL. V redakčnom rebríčku sa nesústredíme len na góly, asistencie a body, ale aj na historický význam a odkaz, ktorí títo hokejisti zanechali v zámorí i vo svojich rodných krajinách. Končíme stupňami víťazov.  

3. miesto: Peter Šťastný (v NHL 1980-1995) 

Že sa Európan nemôže presadiť v NHL? Že sa skrátka nezvládne stať skutočnou hviezdou? Tieto predsudky slovenský útočník už v 80. rokoch rozdrvil na prach.  

Po dobrodružnom úteku, ktorý uskutočnil s bratom Antonom, sa usadil v Quebec Nordiques, kde sa okamžite stal lídrom tímu. V ďalšom roku súrodeneckú dvojicu doplnil aj tretí brat Marián a útok Šťastných sa stal zárukou bodov a dokonalej hokejovej zábavy.   

Stats-ny brothers, niečo ako Bratia štatistici, ako ich prezýval Wayne Gretzky, dokázali uplatniť európsky tvorivý hokej v zámorských arénach, čo bol v tých časoch pozoruhodný unikát. Zároveň si získali rešpekt za svoju nebojácnosť. Samotný Peter sa potom stal obdivovaným kapitánom tímu a zároveň jednou z najvýraznejších tvárí dekády. Čísla jeho výnimočnosť ešte zvýrazňujú.  

Hneď po svojom príchode mal šesť stobodových sezón. V roku 1981 ho neminula Calder Trophy, v ročníku 1981-82 si vytvoril osobný rekord 139 bodmi (46+93), štyridsaťšesť gólov počas základnej časti nastrieľal ešte dvakrát. 

Len Stan Mikita má zo slovenských rodákov viac ako Šťastný, ktorý v 977 štartoch nazbieral 1239 zárezov za 450 gólov a 789 asistencií, čo je fantastický priemer 1,27 bodu na zápas.   

'Peter Veľký' bol šesťkrát vybraný na All-Star Game, v roku 1984 dokonca reprezentoval Kanadu na Canada Cupe. Obrovský význam ako hráč mal aj pre rodiacu sa slovenskú reprezentáciu. V roku 1998 bol hráč, ktorý po odchode z Quebecu hral aj za New Jersey Devils a St. Louis Blues, uvedený do Hokejovej siene slávy v Toronte.

2. miesto: Dominik Hašek (1990-2008) 

Postojačky, kľačiac, na chrbte, na bruchu aj s betónmi nad hlavou predvádzal muž so šľachovitou postavou fakíra nenapodobniteľné zákroky, ktorými zaskočil a ovplyvnil NHL ako žiadny iný brankár predtým ani potom.  

O gólmanoch sa občas hovorí, že sú iní ako zvyšok tímu. Hašek toto prirovnanie posunul do neobvyklých dimenzií. Jeho puntičkársky prístup v zámorí vyvolával rozpaky, ale keď dostal priestor na to, aby sa ukázal, tak nemal konkurenciu. Vzápätí pochopil, že renomé, s ktorým dorazil za oceán z Európy, mu bude úplne nanič.  

Z dnešného pohľadu sa zdá priam absurdné, že ho v Chicago Blackhawks, ktorí ho draftovali v roku 1983 (199. miesto), poslali rozchytať sa na farmu do Indianapolis. Finálová séria Stanley Cupu z roku 1992 s Pittsburgh Penguins však už zámorskému publiku ukázala záblesky Hašekovej výnimočnosti. 

Pravý rozkvet však zažil až v Buffalo Sabres, kde získal kongeniálneho spolupracovníka Mitcha Korna, trénera brankárov, ktorý Hašekov neortodoxný štýl nemienil prerábať, ale naopak z neho chcel vyťažiť maximum. 

Aura českého brankára postupne očarila najslávnejšiu hokejovú ligu planéty. Po prvej Vezina Trophy z roku 1994 nasledovalo päť ďalších (1995, 1997, 1998, 1999, 2001). Nikto nemal na výsledky svojho tímu taký vplyv ako Hašek, čo potvrdili dve Hart Trophy z rokov 1997 a 1998, ale aj zlatý olympijský turnaj v Nagane, kde sa prvýkrát v histórii stretli najlepší profesionáli.  

Hašek v tom čase priemerných Sabres posunul do výšin, o akých sa im mohlo len snívať. Vo finále Stanley Cupu 1999 však Buffalo nešťastne padlo s Dallasom a vytúženej trofeje sa česká legenda dotkla až po svojom odchode do Detroit Red Wings v sezóne 2001-02. 

Zo 735 štartov Hašek vyťažil 389 výhier s kariérnym priemerom 2,2 a úspešnosťou 92,2 percenta. Keď sa hovorí o najväčších brankároch v histórii, tak meno českého Dominátora figuruje na prestížnych miestach a pre mnohých vrátane Miroslava Šatana na tom prvom. Uvedenie do Hokejovej siene slávy, kam sa dostal ako prvý Čech, bolo logickým vyústením jeho fantastickej kariéry.

1. miesto: Jaromír Jágr (1990-2008, 2011-2017) 

Hračka prírody z Hnidous pri Kladne. Syn roľníka, ktorý dobyl svet a stal sa najproduktívnejším Európanom v dejinách NHL.  

Spojenie rýchlosti, býčej sily a šoumenskej techniky bolo v deväťdesiatych rokoch unikátne. V Pittsburgh Penguins, kde mu 18. februára 2024 vyvesia dres s číslom 68, dozrieval pod vedením svojho idolu Maria Lemieuxa a v priebehu niekoľkých sezón sa stal ešte zdatnejším spoluhráčom aj nasledovníkom, ktorý zbieral množstvo gólov aj bodov.  

K dvom Stanley Cupom z rokov 1991 a 1992 začal pridávať aj individuálne trofeje. V roku 1995 ukončil pätnásťročnú hegemóniu Waynea Gretzkyho a Lemieuxa, keď vyhral Art Ross Trophy, a zopakoval si to ešte štyrikrát v rokoch 1998-2001. Hart Trophy pre najužitočnejšieho hráča prevzal za ročník 1998-99. Maximum v produktivite si však vytvoril už v často citovanej sezóne 1995-96, keď bol so 149 bodmi (62+87) celkovo druhý za spoluhráčom Lemieuxom.  

Po výluke 2004-05 v nasledujúcich troch sezónach vytiahol z priemeru New York Rangers, ale potom sa z NHL - pre mnohých nepochopiteľne - vyparil do ruského Omska. 

O to očakávanejší bol Jágrov comeback v sezóne 2011-12, keď sa užasnutému publiku ukazoval v drese Philadelphia Flyers, ako v štyridsiatke hrá hokej. So štyrmi krížikmi na chrbte sa z Jágra stal cestovateľ, ktorý rozdával radosť fanúšikom a rady spoluhráčom v Dallas Stars, Boston Bruins, New Jersey Devils aj Florida Panthers. Len záverečná kapitola v Calgary Flames sa veľmi nevydarila. Predčasný odchod počas ročníka 2016-17 mrzel nielen samotného Jágra.  

České porovnania sú však tesné. So 1733 štartmi a 766 gólmi je štvrtý v dejinách súťaže. 1921 bodov ho drží na druhom mieste za Gretzkym a so 135 víťaznými gólmi je dokonca prvý v histórii.  

Jeho odkaz však spočíva aj v úlohách priekopníka, hviezdy, kapitána, mentora. Tým všetkým bol počas svojich zámorských rokov tento svojrázny rytier v hokejovej zbroji. Najvyšší stupienok nášho rebríčka mu patrí zaslúžene.