Česko-slovenská tridsiatka: 18.-16. miesto

Pred 30. rokmi, 14. septembra 1993, odštartovali najvyššie súťaže v rozdelenom Česku a Slovensku. Pri príležitosti výročia rozdelenia federálnej ligy prinášame seriál mapujúci najlepších slovenských a českých hokejistov v dejinách NHL. V redakčnom rebríčku sa nesústredíme len na góly, asistencie a body, ale aj na historický význam a odkaz, ktorí títo hokejisti zanechali v zámorí i vo svojich rodných krajinách. Pokračujeme trojicou od 18. do 16. miesta. 

18. Žigmund Pálffy (v NHL 1993-2006)  

Keby hral futbal, tak by to asi aj v ňom dotiahol do slovenského národného tímu, ale hokejový barón svoje rozhodnutie nikdy nemusel ľutovať. Na ľade ešte viac vynikli jeho prehľad, ľahkosť pohybu a filigránska technika. Pálffyho ani v NHL nelimitovalo, že nemá 180 cm.   

O tom, že sa po páde železnej opony po slovenských a českých štadiónoch preháňa výnimočne nadaný kanonier, sa už v zámorí vedelo. New York Islanders v roku 1991 Pálffyho draftovali v druhom kole z celkovo 26. miesta. Začiatky však boli zložitejšie. V prvej sezóne bol z farmy v IHL povolaný len na päť zápasov (0+0), v druhej na 33 (10+7). Tým sa však obdobie experimentovania skončilo.  

Potom Pálffy začal strieľať góly so železnou pravidelnosťou aj zámorským protivníkom: 43, 48, 45 za sezónu... A neprestal ani po odchode do Los Angeles KIngs v roku 1999, kde obnovil spojenie so svojím krajanom a bývalým spoluhráčom Jozefom Stümpelom.  

V sezóne 2000-01 zaostal o jediný bod (38+51) za svojím osobným rekordom z Islanders. Piatu a poslednú viac ako osemdesiatbodovú sezónu v NHL si pripísal v ročníku 2002-03. V Kalifornii si však konečne zahral aj v play off, ktoré mu v New Yorku unikalo.   

Len ten koniec v zámorí bol nešťastný. Po výluke Pálffy stihol odohrať len 42 zápasov s priemerom bod na zápas (11+31), videl tak síce aj začiatky Sidneyho Crosbyho, ale kvôli zranenému ramenu musel ukončiť kariéru.   

Štvornásobný účastník All-Star Game tak za 12 sezón v NHL stihol 684 štartov, v ktorých nazbieral 713 bodov (329+384), napriek tomu je v streleckej tabuľke slovenských rodákov (vrátane Stana Mikitu) na siedmej priečke. S kariérnym priemerom 1,04 bodu na zápas dokonca na treťom.

17. Roman Hamrlík (1992-2013)  

Na drafte 1992 v montrealskej hale Forum bol aktérom historického okamihu, keď bol ako prvý Čech v dejinách NHL vďaka Tampa Bay Lightning vybraný ako jednotka medzi všetkými vtedajšími talentmi.  

Prvý generálny manažér floridského klubu Phil Esposito videl v Hamrlíkovi beka, ktorý k svojim nepochybným defenzívnym schopnostiam dokáže pridať aj solídnu ofenzívu. Hlavne v presilovkách, kde mal podobnú úlohu ako quarterback v americkom futbale. Preto rodák zo Zlína na drafte dostal prednosť aj pred Alexejom Jaškinom či Sergejom Gončarom. Sezóna 1995-96, keď mal Hamrlík bilanciu 16+49, ukázala, že Esposito sa nemýlil.  

Mnoho hráčov síce nedá dopustiť na pôsobenie v slnečných amerických štátoch, českého obrancu to ťahalo skôr do zasneženej Kanady. Pôsobil v Edmonton Oilers (1998-2000), v Calgary Flames (2005-07) aj v Montreal Canadiens (2007-11).  

"Keby to bolo len na mne, tak celú kariéru strávim v Kanade. Dá sa to porovnať s futbalom v Anglicku. Keď hráte v Kanade, tak si to užívate. V niektorých amerických mestách hokej ľudí až tak nezaujíma," vysvetľoval Hamrlík, ktorý pôsobil aj v New York Islanders (2000-04), Washington Capitals (2011-13) a v úplnom závere kariéry epizodicky aj v New York Rangers.    

Zlatý olympionik z Nagana bol pritom počas celého dlhého pôsobenia v NHL nasadzovaný na najobávanejších hráčov súpera. 

"Každý tím má minimálne dve formácie, ktoré vám dokážu spôsobiť veľké problémy. Keď ich ubránite, tak cítite satisfakciu," prikývol Hamrlík, ktorý v najprestížnejšej súťaži na svete zvládol 1395 štartov (2. miesto v českom rebríčku) a zaznamenal 638 bodov (155 +483). Ak milovníka ostrejšej rockovej hudby vystihuje jedno slovo, tak je to spoľahlivosť. Dvadsať sezón v NHL si poctivo odmakal.

16. Bobby Holík (1990-2009)

V jednom období stačilo len vysloviť jeho meno a súperom začalo byť nevoľno. Najväčšie hviezdy mali len pri predstave, že ich čakajú súboje so stokilovým hráčom z Jihlavy, predčasne pokazený večer.

Za svoje cenené hokejové vlastnosti vďačil prísnej výchove svojho legendárneho otca Jaroslava Holíka, ktorého tvrdé metódy si ani neskôr v NHL nevedel vynachváliť. Draftovaný bol už v roku 1989 ako desiatka zásluhou Hartford Whalers, kde mu neskôr poskytli cenné lekcie hráči ako Ron Francis a Pat Verbeek.

Po dvoch sezónach však bol vytrejdovaný do New Jersey Devils, kde sa stal vysoko ceneným členom defenzívne vyladeného tímu a 'Crash Line' s Holíkom, Mikeom Pelusom a Randym McKayom bola symbolom precízne odvedenej čiernej hokejovej práce.

Robert, za morom familiárne prezývaný Bobby, sa v Devils podpísal už pod Stanley Cup v roku 1995. O päť rokov neskôr si triumfálne pocity zopakoval. V New Jersey však nebol len defenzívnou oporou, ale mal aj veľmi slušnú produktivitu. V troch sezónach v rade (1996-99) nazbieral viac ako 60 bodov, spolu päťkrát strieľal viac ako 20 gólov.

Slušný rozruch vyvolal v roku 2002 presunom k rivalom do New York Rangers, ktorí si Holíkové služby cenili kontraktom na deväť miliónov dolárov ročne. Po výluke v sezóne 2004-05 ešte tri sezóny nastupoval za Atlanta Thrashers a úplne na záver aktívnej dráhy (2008-09) sa vrátil tam, kde bol najviac doma - do New Jersey.

Vo veku 38 rokov a po 18 sezónach v NHL mal v zápasovej kolónke číslo 1314, tretí najvyšší počet zo všetkých Čechov. Do top 10 patrí aj v počte bodov, ktorých nazbieral 747 (7.), so 326 gólmi je štvrtý. A to pritom góly a asistencie neboli jeho hlavnou náplňou práce.