Česko-slovenská tridsiatka: 12. - 10. miesto

Pred 30. rokmi, 14. septembra 1993, odštartovali najvyššie súťaže v rozdelenom Česku a Slovensku. Pri príležitosti výročia rozdelenia federálnej ligy prinášame seriál mapujúci najlepších slovenských a českých hokejistov v dejinách NHL. V redakčnom rebríčku sa nesústredíme len na góly, asistencie a body, ale aj na historický význam a odkaz, ktorí títo hokejisti zanechali v zámorí i vo svojich rodných krajinách. Pokračujeme trojicou od 12. do 10. miesta. 

12. Jakub Voráček (v NHL 2008-2022) 

Pätnásť rokov utieklo ako voda a z ryšavého mladíka sa počas nich stala jedna z najvplyvnejších postáv českého hokeja. Rodák z Kladna v českom národnom tíme nosil na drese kapitánske céčko a vodcovskú úlohu rýchlo prevzal aj v NHL, kam ho v roku 2007 roku 2007 zo siedmej pozície draftovali Columbus Blue Jackets. 

Po 241 zápasoch a 39 góloch za tím z Ohia sa však sťahoval do Philadelphia Flyers, pre fanúšikov ktorých bol zamiešaný 'Jake' ikonou. Nikdy o sebe netvrdil, že je veľký strelec, napriek tomu v Pensylvánii zaznamenal šesť minimálne dvadsaťgólových sezón.  

Oveľa väčšiu radosť však Voráčkovi robilo pripraviť akciu pre spoluhráča, veď aj v presilovkách strieľal tak, aby sa jeho strely dali dobre tečovať. Neúnavný bojovník a silný hlas v kabíne, kde s obľubou púšťal svoje kapely z 80. rokov.  

V NHL odohral 1058 duelov, čo ho v internej českej tabuľke zaraďuje na siedme miesto. S 223 gólmi je síce 'až' 19., ale 583 asistencií ho vykoplo na tretiu pozíciu, kde figuruje aj v celkovom počte bodov (806).

Svoj najlepší rok mal v sezóne 2014-15, keď zaznamenal 81 bodov (22+59) a dokonca bol zaradený na krídlo do prvej All-Star šestky po bok Johna Tavaresa a Alexandra Ovečkina. V roku 2015 sa na skok vrátil do Columbusu na Zápas hviezd, v ktorom mal pozoruhodnú bilanciu 3+3 v drese Tímu Jonathana Toewsa. V júli 2021 sa v klube, ktorý ho draftoval, po desiatich rokoch znova usadil v rámci trejdu. 

Pretrvávajúce príznaky otrasu mozgu však Voráčka pripravili o pokračovanie kariéry. Vo veku 34 rokov je na jej koniec ešte skoro.  

11. David Krejčí (2007-2023) 

Asi najlepší český center, ktorý kedy v NHL nastupoval. Vynikajúci tvorca hry, ktorý dokázal dať bežným situáciám nečakanú dynamiku a vštepiť im nový rozmer.  

Prvý zápas v súťaži síce nedohral po tvrdej zrážke, ale odvtedy s hlavou hore objavoval v rýchlej a chvíľami chaotickej hry jej skryté možnosti. Na ľade pritom vždy pôsobil nesmierne ladne, občas až flegmaticky. Počas sezóny 2008-09 také dostal prezývku Matrix, keďže zo spomalení tempa dokázal profitovať ako málokto.  

Stále však bol v zámorí istým spôsobom nedocenený. Nikdy sa neobjavil v All-Star Game, aj keď dvakrát ovládol bodovanie play off (2011, 2013) a trikrát sa predstavil vo finále Stanley Cupu. Pred 12 rokmi k jeho zisku aj výrazne prispel.  

Krejčímu vôbec nevadilo, keď sa okolo neho striedali spoluhráči, ktorí potrebovali prebudiť. Pod krídla si zobral aj talentovaného krajana Davida Pastrňáka, ktorému udeľoval lekcie v profesionálnom prístupe. Keď sa bolo treba prispôsobiť novým trendom, tak Krejčí zmenil svoj jedálniček a bez problémov preradil na vyššiu rýchlosť.  

Po roku strávenom v českej extralige sa ešte dal presvedčiť na návrat do klubu, ktorý ho v roku 2004 draftoval zo 63. miesta. Za Boston Bruins nakoniec zvládol spolu 1032 duelov, v ktorých zaznamenal 786 bodov (231+555). V play off je so 128 bodmi (43+85) v histórii Bruins druhý za Rayom Bourquem, čo len dokazuje Krejčího výnimočnosť vo vyraďovacích bojoch. Takže nečudo, že bol zaradený do bostonského Tímu storočia.

V súhrnných českých štatistikách Krejčímu patrí pozícia v top 10 v počte zápasov (9.), bodov (5.) a asistencií (4.). 

10. Václav Nedomanský (1977-1983) 

V NHL odohral len šesť sezón a 421 zápasov, ale málokto si dokáže predstaviť, aké to vtedy bolo pre československého emigranta zložité. Do zámoria utiekla hviezda reprezentácie aj bratislavského Slovana spoza železnej opony cez Švajčiarsko, kam vycestovala na dovolenku. Jeden z najlepších európskych útočníkov a vynikajúci strelec mal v tom období už 30 rokov. Po úteku mal byť doma vymazaný zo športovej histórie.   

Nedomanský si za oceánom nemohol dovoliť zlyhanie, jeho vstup do NHL pritom ešte odložili necelé štyri sezóny strávené v konkurenčnej WHA. Až potom sa upísal Detroit Red Wings, za ktorých v sezóne 1978-79 nastrieľal 38 gólov a ďalší rok pridal 35. Zároveň musel predviesť, že sa v cudzom prostredí za seba dokáže postaviť proti svalnatejším súperom.

"Trénoval som v ruskom štýle, jedenásť a pol mesiaca v roku, dva týždne som mal voľno. Stal sa zo mňa slušný hráč," opísal sám seba. 

Nedomanský za šesť rokov nazbieral 278 bodov (122+156), poslednú sezónu strávil v New York Rangers a St. Louis Blues. Život bez hokeja si však nedokázal predstaviť.   

Po trénerskom pôsobení v Nemecku a Rakúsku pracoval do 90. rokov ako skaut pre Los Angeles Kings a neskôr Nashville Predators. V tejto funkcii sa podpísal aj pod tvorbu nového tímu NHL Vegas Golden Knights. Počas World Cup of Hockey 2016 bol súčasťou štábu, ktorý zostavoval výber Európy. 

Jeho priekopnícku úlohu a oddanosť svetu pukov a duniacich mantinelov ocenila aj Hokejová sieň slávy v Toronte, kam bol v roku 2019 uvedený ako druhý Čech po Dominikovai Hašekovi. 

"Cítim sa ako filmová hviezda, ale nie som," skromne povedal Nedomanský počas slávnostného ceremoniálu. Len máloktorá osobnosť však mala pre český a slovenský hokej taký význam ako on.