Edmonton vill skriva ny NHL-historia

Tímy Florida Panthers a Edmonton Oilers sa v pondelok (utorok 2:00 SELČ) v Sunrise proti sebe postavia v siedmom zápase finále Stanley Cupu. Bude to osemnásta rozhodujúca bitka o všetko v dejinách NHL od zavedenia formátu série na štyri víťazstvá (1939).

Pred touto sezónou sa to stalo naposledy v roku 2019, keď St. Louis Blues porazili Boston Bruins na ich ľade v TD Garden 4:1 a získali prvý Stanley Cup v histórii klubu.

Aj keď bilancia hovorí pomerom 12-5 v prospech tímov hrajúcich kľúčový súboj v domácom prostredí, Blues sa postarali o tretí úspech v rade v podaní hosťujúcich mužstiev.

Tu je prehľad zápasov číslo 7 v predchádzajúcich 17 prípadoch:

2019: Boston Bruins - St. Louis Blues 1:4

Blues šokovali vypredanú TD Garden, prvýkrát od svojho vstupu do ligy v roku 1967 vyhrali Stanley Cup a zakončili tak famóznu jazdu z dna NHL. Ešte na začiatku januára totiž boli úplne poslední v tabuľky celej ligy. Víťaz Conn Smythe Trophy Ryan O'Reilly otvoril skóre v čase 16:47, len osem sekúnd pred koncom prvej tretiny zvýšil Alex Pietrangelo. V tretej tretine posunuli skóre až na 4:0 pre Blues Brayden Schenn a Zach Sanford. Matt Grzelcyk už potom 130 sekúnd pred koncom len skorigoval výsledok a zobral tak nováčikovi Jordanovi Binningtonovi čisté konto.

Práve Binnington bol kľúčom vzostupu tímu počas základnej časti. Siedmy zápas zakončil s 32 zákrokmi na konte a stal sa prvým nováčikom v histórii NHL, ktorý vychytal všetkých 16 výhier v jednom play off na ceste za Stanley Cupom. Blues sa zároveň stali prvým tímom v dejinách, ktorý získal pohár a pritom bol posledný ešte po minimálne 30 odohraných zápasoch.

GettyImages-1156503892

2011: Vancouver Canucks - Boston Bruins 0:4

Bruins sa radovali zo zisku Stanley Cupu po dlhých 39 rokoch. V zápase číslo sedem na ľade súpera uspeli ako doteraz jediní s čistým kontom v úlohe hosťujúceho tímu. Brad Marchand aj Patrice Bergeron strelili dva góly.

Boston zvládol situáciu aj napriek tomu, že vo Vancouveri prehral zápasy číslo 1, 2 a 5. Siedmy finálový duel navyše Bruins hrali úplne prvýkrát od svojho vstupu do súťaže v roku 1924. Porciou 37 zákrokov sa o to postaral brankár Tim Thomas, ktorý udržal druhú nulu v sérii a získal Conn Smythe Trophy. Vo všetkých siedmich finálových dueloch inkasoval spolu osem gólov.

2009: Detroit Red Wings - Pittsburgh Penguins 1:2

Útočník Max Talbot a brankár Marc-Andre Fleury boli kľúčové postavy Penguins, ktoré prekazili snahu Detroitu o dobytie Stanley Cupu druhý rok za sebou. Pittsburgh sa vtedy stal tretím mužstvom, ktorému sa podarilo vyhrať siedmy zápas finále v aréne súpera.

Talbot zariadil Penguins vedenie 2:0 dvomi zásahmi v priebehu druhej tretiny. Jonathan Ericsson síce v čase 53:53 znížil a vrátil Red Wings do hry, ale skóre sa už nezmenilo. Výhru vychytal Fleury (23 zákrokov), keď si sekundu pred koncom poradil so šancou Nicklasa Lidströma. Conn Smythe Trophy dostal útočník víťazov Jevgenij Malkin.

GettyImages-88180679

2006: Carolina Hurricanes - Edmonton Oilers 3:1

Cam Ward, ktorého rodičia boli držitelia permanentiek v edmontonskej hale Rexall Place, ako nováčik získal Conn Smythe Trophy. Aj vďaka skvelému výkonu (22 zákrokov) v kľúčovej siedmej bitke, po ktorej Hurricanes získali prvý Stanley Cup od vstupu do ligy v roku 1979 (vtedy ešte ako Hartford Whalers).

Výrazným písmom sa vtedy zapísal do kroník český obranca František Kaberle. Keď Aaron Ward otvoril skóre po 86 sekundách od úvodného buly, tak Kaberle v čase 24:18 zvýšil na 2:0. Jeho presilovkový gól bol nakoniec aj víťazný. Po 63 sekundách tretej časti znížil hosťujúci Fernando Pisani, ale v závere Justin Williams trafil prázdnu bránku.

2004: Tampa Bay Lightning - Calgary Flames 2:1

Lightning v roku 2004 potrebovali vyhrať zápas číslo 6 v Calgary, aby si vynútili návrat série domov. Vďaka výsledku 3:2 po rozhodujúcom góle v druhom predĺžení sa im to podarilo. Potom zvládli aj kľúčový duel. Mohli tak oslavovať prvý triumf v dejinách klubu od vstupu na mapu NHL v roku 1992. Záverečnú kapitolu dopísal zlatým písmom Ruslan Fedotenko, ktorý dal obidva góly.

Fedotenko najprv v 14. minúte využil presilovku a druhýkrát sa presadil v strednom dejstve. Pred polovicou tretej tretiny síce znížil Craig Conroy, ale viac už brankár Nikolaj Chabibulin hosťom nedovolil. Kapitán Lightning Dave Andreychuk sa konečne dočkal Stanley Cupu po odohraní porcie 1597 zápasov základnej časti. Conn Smythe Trophy pripadla útočníkovi víťazov Bradovi Richardsovi.

2003: New Jersey Devils - Mighty Ducks of Anaheim 3:0

Martin Brodeur zamkol bránku a zásluhou 24 úspešných zákrokov si vo finálovej sérii pripísal už tretie čisté konto. Devils vtedy aj v siedmom zápase potvrdili trend celého súboja s Anaheimom, v ktorom všetky zápasy ovládol tím hrajúci v domácom prostredí.

Hrdinom v útoku sa stal člen štvrtej formácie Mike Rupp. V čase 22:22 otvoril skóre, potom v ďalšom priebehu asistoval na obidva góly Jeffa Friesena. Aj napriek finálovej porážke získal Conn Smythe Trophy brankár Jean-Sebastien Giguere.

2001: Colorado Avalanche - New Jersey Devils 3:1

Avalanche na ľade Devils vyhrali šiesty zápas, preklopili tak späť na svoju stranu výhodu domáceho prostredia a v kľúčovom súboji o všetko ju aj patrične využili. Bol za tým vynikajúci Patrick Roy, ktorý zaznamenal 25 zákrokov a tretíkrát v kariére získal Conn Smythe Trophy. Legendárny obranca Ray Bourque získal svoj prvý Stanley Cup po 22 sezónach v NHL.

Colorado si vypracovalo trojgólový náskok. Na konci ôsmej minúty sa presadil Alex Tanguay, ale potom v druhej tretine zvýšil a pripravil ďalší zásah v presilovke pre Joea Sakica. V početnej výhode v polovici zápasu kontroval aj Petr Sýkora, ale ďalší gól už nepadol.

GettyImages-581103

1994: New York Rangers - Vancouver Canucks 3:2

Rangers išli do play off v úlohe víťaza Presidents' Trophy pre najlepší tím základnej časti. Potvrdili ju aj ziskom Stanley Cupu, na ktorý čakali od roku 1940 dlhých 54 rokov. Conn Smythe Trophy dostal ich obranca Brian Leetch.

V slávnej Madison Square Garden si Rangers už v prvej tretine vypracovali náskok 2:0, keď sa presadil práve Leetch a v presilovke Adam Graves. V druhej časti v oslabení znížil Trevor Linden, v presilovke upravil na 3:1 Mark Messier. Jediným strelcom tretej tretiny rovnako v početnej výhode Linden. Mike Richter vychytal výhru vďaka 28 zákrokom.

GettyImages-56437336

1987: Edmonton Oilers - Philadelphia Flyers 3:1

Flyers dostali sériu až na hranu, keď vyhrali piaty a šiesty duel. Dobre vstúpili aj do toho siedmeho, keď hľadisko v Northlands Coliseum gólom po 101 sekundách znervóznil Murray Craven.

Zvyšok zápasu už patril Oilers. Mark Messier v ôsmej minúte vyrovnal, Jari Kurri prekonal Rona Hextalla v čase 34:59 a dal tak víťazný gól. Glenn Anderson pridal poistku v úvode tretej dvadsaťminútovky. Oilers pridali tretí triumf v priebehu štyroch rokov. Hextall sa s rekordnou porciou zákrokov (40) v siedmom finále musel uspokojiť s Conn Smythe Trophy.

1971: Chicago Black Hawks - Montreal Canadiens 2:3

V šiestich zápasoch boli úspešné tímy pred domácim publikom. Spočiatku sa zdalo, že Chicago tento trend zavŕši aj v siedmej bitke. Dennis Hull a Kevin O'Shea mu totiž zariadili dvojgólový náskok. Jacques Lemaire však potom prekvapil Tonyho Esposita ďalekonosnou strelou a Canadiens ožili.

Henri Richard v čase 38:20 vyrovnal a potom v tretej minúte tretej tretiny dokonal obrat Montrealu. Nováčik v bránkovisku Ken Dryden sa postaral o zvyšok a získal Conn Smythe Trophy, budúci člen Siene slávy Jean Beliveau získal svoj desiaty Stanley Cup a ukončil hráčsku kariéru. Canadiens sa stali po Toronte druhým tímom, ktorý vyhral siedmy zápas finále na ľade súpera.

1965: Montreal Canadiens - Chicago Black Hawks 4:0

Montreal aj Chicago vyhrali všetky tri domáce duely, za stavu 3:3 sa rozhodujúci zápas konal v hale Forum na kanadskej pôde. Jean Beliveau bleskovo otvoril skóre už po 14 sekundách od úvodného buly, čo je doteraz najrýchlejší gól siedmeho zápasu finálovej série. Montreal potom pridal tri góly ešte pred prvou prestávkou a bolo rozhodnuté.

Brankár Gump Worsley udržal nulu vďaka 20 zákrokom. V podaní Canadiens to bol prvý zo štyroch triumfov za obdobie piatich sezón. Beliveau, ktorý si v siedmich finálových dueloch pripísal 10 bodov (5+5), sa stal prvým držiteľom premiérovo udeľovanej Conn Smythe Trophy.

GettyImages-51847500

1964: Toronto Maple Leafs - Detroit Red Wings 4:0

Siedmy finálový stret sa konal po deviatich rokoch a znova boli účastníkmi Detroit Red Wings. V roku 1964 mohli sériu uzavrieť šiestym zápasom doma, lenže neuspeli - Bob Baun v predĺžení poslal sériu späť do Maple Leaf Gardens, domovského stánku Toronta.

Slávny kanadský klub si preniesol eufóriu aj do siedmeho duelu a vďaka jasnej výhre 4:0 získal tretí Stanley Cup za sebou. Víťazný gól dal Andy Bathgate v čase 3:04. V tretej časti ho nasledovali Dave Keon, Red Kelly a George Armstrong. Johnny Bower udržal čisté konto vďaka 33 zákrokom. Stal sa tak prvým brankárom s nulou vo finálovej bitke číslo 7.

1955: Detroit Red Wings - Montreal Canadiens 3:1

Prvýkrát v sedemzápasovom finále nastala situácia, keď vo všetkých duelov zvíťazil tím pred vlastnými divákmi. Pre Red Wings to v hale Olympia Stadium znamenalo úspešnú obhajobu.

Detroit doma neprehral takmer štyri mesiace a nespomalil ani v najdôležitejšej chvíli. Alex Delvecchio otvoril skóre v 28. minúte, na 2:0 zvýšil 11 sekúnd pred druhou prestávkou legendárny Gordie Howe a pripísal si tak nakoniec aj víťazný zásah. V tretej tretine sa znova presadil Delvecchio, Floyd Curry už len znížil. Red Wings tak zavŕšili skvelé obdobie štyroch triumfov za šesť rokov. Na ďalší si museli počkať až do roku 1997.

1954: Detroit Red Wings - Montreal Canadiens 2:1 po predĺ.

Red Wings získali Stanley Cup zásluhou úspešne zvládnutého siedmeho zápasu finálovej série druhýkrát v priebehu piatich ročníkov. O jeho zisku rozhodol šťastným tečom Tony Leswick, ktorého pokus sa hosťujúci bek Doug Harvey snažil vo vzduchu odpáliť preč rukavicou, ale namiesto toho nasmeroval za chrbát brankára Gerryho McNeila.

Canadiens pritom viedli, keď sa v prvej tretine presadil Floyd Curry, ale Red Kelly po 77 sekundách druhého dejstva vyrovnal. V riadnom hracom čase sa na ďalší zásah čakalo márne. Leswick rozhodol v čase 64:29.

1950: Detroit Red Wings - New York Rangers 4:3 po 2. predĺ.

Red Wings boli proti Rangers v úlohe veľkého favorita, ale šiesty duel museli k víťazstvu 5:4 otáčať za stavu 0:2 a 1:3. Podobné to bolo aj v zápase číslo 7. Newyorčania viedli 2:0 a 3:2, ale potom Jimmy McFadden v čase 35:57 vyrovnal.

Na ďalší gól sa potom dlho čakalo. Rozuzlenie prišlo až v čase 88:31. George Gee vyhral buly a Pete Babando prekonal strážcov hosťujúceho gólu Chucka Raynera. Zápas je doteraz najdlhšou bitkou v histórii finálových sérií NHL.

1945: Detroit Red Wings - Toronto Maple Leafs 1:2

Red Wings mali v siedmom zápase proti Maple Leafs výhodu domáceho ľadu, veľký comeback po tom, ako v sérii prehrávali už 0:3, však skompletizovať nedokázali. Veľké zúčtovanie za rok 1942 sa nakoniec nekonalo. 

Mel Hill v čase 5:38 otvoril skóre a hostia viedli. Detroitský Murray Armstrong síce v 49. minúte vyrovnal, ale po vylúčení Syda Howea sa v čase 52:14 presadil Babe Pratt a rozhodol. Začal tak úchvatné obdobie Maple Leafs, počas ktorého získali Stanley Cup štyrikrát za päť rokov.

1942: Toronto Maple Leafs - Detroit Red Wings 3:1

Prvý zápas číslo 7 v dejinách finále od zavedenia aktuálneho formátu. Toronto Maple Leafs v ňom hneď zaznamenali výrazný zápis do histórie. Prehrali tri úvodné zápasy, ale potom dokázali štyrikrát za sebou zvíťaziť.

Ako prvý udrel v rozhodujúcom súboji v úvode druhej časti Syd Howe, ale v tretej tretine prišiel drvivý finiš kanadského tímu. Sweeney Schriner vyrovnal v presilovke v čase 47:47. O dve minúty a sekundu neskôr Pete Langelle poslal Toronto do vedenia a Schriner druhým zásahom dokonal obrat v čase 56:17.

Príbuzný obsah