1964: Toronto Maple Leafs - Detroit Red Wings 4:0
Siedmy finálový stret sa konal po deviatich rokoch a znova boli účastníkmi Detroit Red Wings. V roku 1964 mohli sériu uzavrieť šiestym zápasom doma, lenže neuspeli - Bob Baun v predĺžení poslal sériu späť do Maple Leaf Gardens, domovského stánku Toronta.
Slávny kanadský klub si preniesol eufóriu aj do siedmeho duelu a vďaka jasnej výhre 4:0 získal tretí Stanley Cup za sebou. Víťazný gól dal Andy Bathgate v čase 3:04. V tretej časti ho nasledovali Dave Keon, Red Kelly a George Armstrong. Johnny Bower udržal čisté konto vďaka 33 zákrokom. Stal sa tak prvým brankárom s nulou vo finálovej bitke číslo 7.
1955: Detroit Red Wings - Montreal Canadiens 3:1
Prvýkrát v sedemzápasovom finále nastala situácia, keď vo všetkých duelov zvíťazil tím pred vlastnými divákmi. Pre Red Wings to v hale Olympia Stadium znamenalo úspešnú obhajobu.
Detroit doma neprehral takmer štyri mesiace a nespomalil ani v najdôležitejšej chvíli. Alex Delvecchio otvoril skóre v 28. minúte, na 2:0 zvýšil 11 sekúnd pred druhou prestávkou legendárny Gordie Howe a pripísal si tak nakoniec aj víťazný zásah. V tretej tretine sa znova presadil Delvecchio, Floyd Curry už len znížil. Red Wings tak zavŕšili skvelé obdobie štyroch triumfov za šesť rokov. Na ďalší si museli počkať až do roku 1997.
1954: Detroit Red Wings - Montreal Canadiens 2:1 po predĺ.
Red Wings získali Stanley Cup zásluhou úspešne zvládnutého siedmeho zápasu finálovej série druhýkrát v priebehu piatich ročníkov. O jeho zisku rozhodol šťastným tečom Tony Leswick, ktorého pokus sa hosťujúci bek Doug Harvey snažil vo vzduchu odpáliť preč rukavicou, ale namiesto toho nasmeroval za chrbát brankára Gerryho McNeila.
Canadiens pritom viedli, keď sa v prvej tretine presadil Floyd Curry, ale Red Kelly po 77 sekundách druhého dejstva vyrovnal. V riadnom hracom čase sa na ďalší zásah čakalo márne. Leswick rozhodol v čase 64:29.
1950: Detroit Red Wings - New York Rangers 4:3 po 2. predĺ.
Red Wings boli proti Rangers v úlohe veľkého favorita, ale šiesty duel museli k víťazstvu 5:4 otáčať za stavu 0:2 a 1:3. Podobné to bolo aj v zápase číslo 7. Newyorčania viedli 2:0 a 3:2, ale potom Jimmy McFadden v čase 35:57 vyrovnal.
Na ďalší gól sa potom dlho čakalo. Rozuzlenie prišlo až v čase 88:31. George Gee vyhral buly a Pete Babando prekonal strážcov hosťujúceho gólu Chucka Raynera. Zápas je doteraz najdlhšou bitkou v histórii finálových sérií NHL.
1945: Detroit Red Wings - Toronto Maple Leafs 1:2
Red Wings mali v siedmom zápase proti Maple Leafs výhodu domáceho ľadu, veľký comeback po tom, ako v sérii prehrávali už 0:3, však skompletizovať nedokázali. Veľké zúčtovanie za rok 1942 sa nakoniec nekonalo.
Mel Hill v čase 5:38 otvoril skóre a hostia viedli. Detroitský Murray Armstrong síce v 49. minúte vyrovnal, ale po vylúčení Syda Howea sa v čase 52:14 presadil Babe Pratt a rozhodol. Začal tak úchvatné obdobie Maple Leafs, počas ktorého získali Stanley Cup štyrikrát za päť rokov.
1942: Toronto Maple Leafs - Detroit Red Wings 3:1
Prvý zápas číslo 7 v dejinách finále od zavedenia aktuálneho formátu. Toronto Maple Leafs v ňom hneď zaznamenali výrazný zápis do histórie. Prehrali tri úvodné zápasy, ale potom dokázali štyrikrát za sebou zvíťaziť.
Ako prvý udrel v rozhodujúcom súboji v úvode druhej časti Syd Howe, ale v tretej tretine prišiel drvivý finiš kanadského tímu. Sweeney Schriner vyrovnal v presilovke v čase 47:47. O dve minúty a sekundu neskôr Pete Langelle poslal Toronto do vedenia a Schriner druhým zásahom dokonal obrat v čase 56:17.