Cehlárik: Máme najlepších fanúšikov vo Švédsku  

Aj keď sa primárne venujeme NHL, nezabúdame ani na dianie na opačnej strane Atlantiku. Približne dvakrát za mesiac vám v sezóne 2023-24 prinesieme rozhovor s niektorou osobnosťou pôsobiacou na Slovensku či inde v Európe. Tentoraz sme sa porozprávali s útočníkom Petrom Cehlárikom, ktorý hrá vo švédskom Leksande.

------------------–

V posledných rokoch patrí medzi najvýraznejšie tváre slovenskej reprezentácie. Peter Cehlárik, ktorý po rok a pol trvajúcej prestávke znova nastupuje za Leksand v najvyššej švédskej lige, je držiteľom bronzovej medaily z olympiády v Pekingu a získal aj bronz na majstrovstvách sveta juniorov 2015. V roku 2021 sa stal najlepším útočníkom svetového šampionátu IIHF.

Forvard zo Žiliny zasiahol aj do štyroch sezón NHL, v ktorej odohral 40 zápasov (5 gólov, 6 asistencií) za Boston Bruins. V klube, ktorý ho v roku 2013 v treťom kole do ligy aj draftoval, vtedy pôsobila silná slovensko-česká partia na čele s kapitánom Zdenom Chárom.

Aj o častých presunoch medzi farmou a prvým tímom Bruins sa dvadsaťosemročný forvard porozprával s NHL.com/sk.

Začali ste druhú sezónu v Leksande po návrate do Švédska. V čom je to tentoraz iné?
"Tím sa trochu zmenil a myslím si, že sa zlepšila hlavne kvalita smerom dopredu. Myslím si, že tím robí správne kroky, aby sme mali šancu postúpiť do play off a bojovať o titul. Naša hra sa celkovo zlepšuje. Boli sme v takej špecifickej situácii, že tréner zo zdravotných dôvodov od októbra nemohol vykonávať svoju prácu a paradoxne sme vtedy začali hrať najlepší hokej. Posledný mesiac alebo dva sme v mnohých štatistikách najlepší tím. Koniec minulej sezóny nevyšiel podľa našich predstáv, ale verím, že teraz sme na dobrej ceste."

Ako vás pri návrate prijali fanúšikovia. Opäť vás vítal plagát v slovenčine?
"Tentoraz plagát v slovenčine nebol. Keď som prišiel minulý rok vo februári v rámci prestupového obdobia, tak pred mojém prvým zápasom premietali kratšie video. Ale dostal som množstvo správ, keďže sú tu úžasní fanúšikovia a na sociálnych sieťach sledujú všetkých hráčov. Komunita je maličká, ale o to viac si vážia hokej, ktorý je súčasťou ich kultúry. Momentálne máme najlepších fanúšikov vo Švédsku."

Do Leksandu ste prestúpili minulý rok zo Švajčiarska. Zohrala úlohu aj prítomnosť Mareka Hrivíka, s ktorým ste mohli obnoviť spoluprácu?
"Mal som možnosť vrátiť sa do Leksandu už po sezóne v Omsku a vtedy som bol trochu na vážkach, do čoho ísť. Švajčiarsko však bola pre mňa nová výzva. EV Zug vyhral dva tituly v rade a chcel som sa učiť od víťazných typov hráčov a trénerov. Prítomnosť Mareka Hrivíka pri mojom návrate do Leksandu zohrala veľkú úlohu a verím, že spoločne vytvoríme základ tímu."

Vo Švédsku ste svojho času ostali hrať aj po drafte. Prečo ste sa nerozhodli pre juniorskú súťaž v zámorí?
"Posledný rok pred draftom som odohral osem až desať zápasov plus play off v seniorskej súťaži. Čiže odtiaľ som bol draftovaný a predĺžil som zmluvu. Veril som, že tá súťaž ma môže najlepšie pripraviť na najbližšie roky po drafte."

Okrem Švédska a Švajčiarska máte za sebou aj rok v KHL (Omsk). Sú v európskych ligách výrazné rozdiely?
"Samozrejme, sú tam isté rozdiely a súťaže sa líšia. V KHL to bolo v tých časoch veľmi kvalitné smerom dopredu, ale smerom do defenzívy sa na detaily príliš nedbalo, možno s výnimkou niekoľkých top tímov. Z môjho pohľadu to bola viac ofenzívna liga. Vo Švajčiarsku bola liga fyzicky náročná, veľa korčuľovania hore-dole, napádania a fyzickejšia hra. Trochu tam však chýbal talent a viac hokejového myslenia. Myslím, že švédska liga mi sedí najviac a som tu spokojný. Zároveň ju považujem za jednu z najťažších. Kvalita mužstiev stúpla od prvej až po poslednú päťku."

V zámorí ste boli štyri roky, často ste sa presúvali z prvého tímu na farmu. Ako ste znášali neustále sťahovanie sa tam a späť?
"Som veľmi šťastný, že som dostal šancu hrať v prvom mužstve Bostonu už v priebehu mojej úvodnej sezóny v zámorí. To som ani nečakal. Pokiaľ sa však vyskytla nejaká chyba, tak som to okamžite pocítil. Nebolo to jednoduché hlavne mentálne, pretože som sa pripravoval, ale stále som čakal na telefonát, či ma zavolajú späť hore, alebo ostávam dole. Psychicky to bolo náročné. Najviac ma mrzí, že som potom nedostal šancu v inom tíme NHL."

Aká bola československá partia v Bostone? V tom období tam nastupovali Zdeno Chára, Jaroslav Halák, David Krejčí aj David Pastrňák. S kým ste si najviac rozumeli?
"Bolo to super a boli to naozaj zaujímavé roky. Aj v Providence v AHL bolo viac slovenských a českých hráčov. Osobne som sa prikláňal k Zdenovi Chárovi, ktorý bol ten typ hráča, ako som aj ja, že dbal na každodennú prípravu, aby bol líder a profesionál. Takto sa snažím pracovať aj ja. Aj s ostatnými českými a slovenskými hráčmi sme mali dobré vzťahy, občas sme chodili spoločne na večeru, na tímových večerách sme sedeli vedľa seba a podobne."

V NHL ste odohrali 40 zápasov. Prečo ste podľa vás v Bostone nedostali viac príležitostí?
"To je ťažká otázka. Aby som sa naďalej zlepšoval, potreboval som sa dostať do top šestky a hrať v prvej alebo druhej formácii. V niektorých zápasoch to vyzeralo veľmi sľubne, ale možno mi trochu chýbali čísla. Potom to tak opakovane vyšlo, že som išiel späť na farmu. Asi to tak malo byť, ako to je. Myslím, že som bol pripravený hrať v NHL, ale o tom často rozhodujú malé detaily."

Prvý rok po návrate zo Severnej Ameriky sa vám vydaril a zavŕšili ste ho ako najlepší útočník majstrovstiev sveta IIHF. Považujete ročník 2020/21 pre vašu kariéru za prelomový?
"Po tých spomínaných štyroch rokoch v zámorí som mal stále motiváciu ukázať sa tým ľuďom, ktorí mi nedali viac príležitosti hrať v NHL. Chcel som im dokázať, na akom leveli som a aký som hráč. S Marekom sme mali naozaj výbornú sezónu v lige aj na medzinárodnom fóre. Niekedy vopred netušíte, kedy príde úspech. Stáva sa, že tvrdo pracujete štyri či päť rokov a potom sa dostanete na vrchol. Vyhovuje mi líderská pozícia v tíme, aby som hral čo najlepší hokej."

O rok neskôr ste boli jedným z pilierov bronzového mužstva z Pekingu. Prečo to práve vtedy podľa vás vyšlo?
"Pre mužstvá z menších krajín, ako sme my, bola šanca väčšia, keďže na olympiádu v Pekingu neprišli hráči z NHL. Najlepšie tímy tam nemali najlepších hráčov. Je to také klišé, ale bolo to naozaj o tej skupine chlapcov, ktorí v tom tíme boli, ako sa mužstvo poskladalo a ako si to sadlo. Každý dokázal odložiť svoje ego a hrali sme ako jeden tím. Aj keď sme nemali dobrý vstup do turnaja, nakoniec bol z toho veľký úspech pre náš hokej."

V Pekingu ste boli aj s Jurajom Slafkovským a Šimonom Nemcom. Čo hovoríte na ich štarty v NHL?
"Ich výkony sledujem. Sú v situácii, keď boli vysoko draftovaní a tlak na nich bude čoraz väčší. Obidvaja majú trochu iný market, lebo v Montreale a v New Jersey je to iné. Som veľmi rád, že Slafkovský má tento rok úspešnejší, je viac efektívny a začína sa to prejavovať aj na číslach. Verím, že sa im obom aj s Nemcom bude dariť a ukážu, prečo boli draftovaní tak vysoko. Obaja majú obrovský potenciál, aby sa presadili."

Pred niekoľkými dňami ste s reprezentáciou znova ovládli Kaufland Cup. Začal sa už tvoriť základ partie na šampionát v Česku? Slovensko tam bude mať takmer domáce prostredie.
"Áno, je skvelé, že sa bude hrať bližšie k domovu, ale stále sú to majstrovstvá sveta. Máme v mužstve chlapcov, ktorým sa teraz naozaj darí, najmä v českej lige majú niektorí až prelomové roky a určite zabojujú o nomináciu. Uvidíme, ako sa bude mužstvo formovať v príprave. Verím, že máme kvalitu na to, aby sme prešli cez štvrťfinále."

Takže veríte, že mužstvo môže získať medailu?
"Ja verím každý rok, že postúpime do bojov o medaily. Po zápasoch v skupinách je to už o tom jednom zápase, ktorý rozdeľuje turnaj na to, či bude považovaný za úspešný, alebo prevládne sklamanie. Tak to bolo aj teraz na dvadsiatkach. Chlapci hrali výborne v skupine a potom nezvládli štvrťfinále. Tam je hranica úspechu a neúspechu. Náš cieľ na šampionáte by mal byť prejsť cez štvrťfinále a bojovať o medaily."