1998-2014. Päť olympiád rôznych príchutí

Správa o tom, že NHL uvoľní svojich hráčov na nasledujúce dve olympiády, medzi fanúšikmi vzbudila nadšenie. Takže nastal čas pripomenúť si, aké boli zo slovenského pohľadu zimné hry s účasťou hokejistov z NHL. Priniesli slávne chvíle aj nepríjemné sklamania. 

1998 – Nagano: Hviezdy prileteli márne  

V Česku sú prvé olympijské hry s účasťou hráčov NHL synonymom zlatého úspechu. Slováci však na ne nemajú dobré spomienky. Reprezentanti museli hrať kvalifikáciu, do ktorej navyše nemohli zasiahnuť všetci najlepší hokejisti, ktorí boli pripravení hrať.  

Počas kvalifikácie mohli naskočiť len dvaja hráči NHL, takže na tribúne sledovali potupnú porážku s Kazachstanom mená ako Miroslav Šatan, Pavol Demitra, Jozef Stümpel či Richard Zedník. Výsledkom bolo, že Slovensko do hlavného turnaja ani nepostúpilo.  

"Mohli sme mať dobrý tím. Vtedy to bolo trochu nespravodlivé, pretože sme mali veľa hráčov z NHL, všetci sme sa na to tešili, boli sme na ten turnaj nabudení. A išiel tam Kazachstan, ktorý nemal ani jedného hráča z NHL. Leteli sme po dvoch dňoch domov, ale najhorší bol ten pocit, že sme nemohli hrať olympiádu," spomínal po rokoch bývalý útočník Žigmund Pálffy.  

Aby tých problémov nebolo málo, tak Slováci na turnaji v Nagane doplatili aj na chrípkovú epidémiu. Viacerí prvotriedni hráči tak z Japonska odleteli späť do zámoria bez toho, aby na turnaji odohrali čo i len minútu.

2002 – Salt Lake City: Ďalší pád a nespokojnosť hráčov  

O štyri roky neskôr sa trápenie zopakovalo. Slovákov opäť čakala kvalifikácia, kvôli ktorej sa NHL ešte neprerušila. Najväčšie opory národného tímu tak buď nenastúpili, alebo sa k reprezentácii pripojili po dlhom cestovaní.  

Napríklad Šatan bol vtedy produktívnym lídrom Buffalo Sabres a keď mal jeden voľný deň v rozpise klubu, preletel cez tri časové pásma na druhú stranu Spojených štátov, aby mohol naskočiť za Slovensko v Utahu. Forvard z Topoľčian takýmto komplikovaným spôsobom odohral dva duely, v ktorých si pripísal jednu asistenciu. 

Hviezdy postupne prilietali, ale Slováci v roku 2002 do hlavného turnaja nakoniec nepostúpili. Aj preto osemnásti slovenskí hokejisti z NHL poslali prostredníctvom faxu z dejiska ZOH v Salt Lake City otvorený list adresovaný na úrady NHL aj IIHF, v ktorom vyjadrili svoju nespokojnosť. Napriek všetkému sa hráči ako Šatan, Zdeno Chára, Peter Bondra či Marián Hossa museli uspokojiť s celkovým 13. miestom.

2006 - Turín: Pod Alpami blízko úspechu 

V Taliansku sa Slovensko úplne prvýkrát objavilo v hlavnom programe olympiády. Výber trénera Františka Hossu dal po dvoch vypadnutiach v kvalifikácii jasne najavo, že mieri vysoko.  

Z dnešného pohľadu pôsobí slovenská súpiska ako Dream Team. V bránke Peter Budaj, v obrane Chára aj Ľubomír Višňovský a hlavne brutálna ofenzívna sila. Na súpiske boli okrem Demitru a Mariána Gáboríka aj Bondra, Šatan, Hossa, Stümpel a Zedník.  

Žiaril hlavne elitný útok v zložení Demitra-Gáborík-Hossa a niektoré ich kombinácie boli doslova exkluzívne. Hossa sa stal s piatimi gólmi a piatimi prihrávkami najproduktívnejším hráčom tímu a skončil aj na delenom treťom mieste v celkovej produktivite turnaja.  

Paradoxne najhorší výkon Slovensko predviedlo vo štvrťfinále, kde podľahlo dovtedy trápiacemu sa Česku.  

"Snívali sme o medaile, ale asi sme na to mysleli až príliš. Mali sme sa trochu uvoľniť a odohrať zápas trochu inak," ľutoval Bondra.

2010 – Vancouver: Bolesť zlatých chlapcov  

Viacerí bývalí hráči dodnes hovoria, že vtedy plakali ako deti. Posledná šanca na veľký úspech najlepšej generácie v histórii Slovenska sa vtedy po dramatickom zápase o bronz skončila štvrtým miestom.  

Slováci na turnaji dominovali, Jaroslav Halák v bránke žiaril.  Tím trénera Jána Filca vo štvrťfinále vyradili Švédsko a po tesnej semifinálovej prehre s Kanadou zamierili do zápasu o tretie miesto. Po dvoch tretinách ešte nad Fínskom vyhrávali 3:1, V závere však prišiel šokujúci výbuch, Slováci boli často na trestnej lavici a Fíni duel otočili na 5:3  

"Štvrté miesto nikoho nezaujíma, byť štvrtý je ako skončiť posledný. Nechali sme sa často vylučovať, to sa nedá opísať slovami," povedal po prehre Demitra, ktorý sa stal s desiatimi bodmi najproduktívnejším hráčom celého turnaja.

2014 - Soči: Neprekročený tieň

Po skvelom štvrtom mieste Slováci o štyri roky neskôr zamierili do Ruska. Kapitán Chára odcestoval skôr ako všetci ostatní hráči z NHL. Boston mu vtedy udelil výnimku a mohol sa zúčastniť už otváracieho ceremoniálu, na ktorom sa stal vlajkonosičom slovenskej výpravy.

"Je to jedna z najväčších pôct, ktorú môže športovec dostať. Veľmi si to vážim," nadšene povedal Chára, ktorý kvôli úvodnému ceremoniálu v Soči vynechal dva zápasy Bruins. "Nebolo ťažké dohodnúť sa s vedením a majiteľom Bostonu na uvoľnení. Bol som milo prekvapený a šťastný, že sa Boston postavil k tejto situácii pozitívne."

Napriek úvodnému nadšeniu sa reprezentácii turnaj vôbec nevydaril. V skupinovej fáze nevyhrali ani jeden zápas. V kľúčovom momente opäť narazili na Česko, ktoré ich porazilo v súboji o postup do štvrťfinále. Chárov tím sa tak musel uspokojiť s predposledným 11. miestom.

"Naše vystúpenie na ZOH je určite sklamanie. Škoda, lebo sme mali vyvážený tím a dobrý kolektív," ľutoval vtedajší kapitán Bostonu. "Toto mužstvo malo na viac a všetci sme tomu verili."