Tatarov denník: Vyhrali sme pre Ondríka

Útočník Tomáš Tatar píše blog pre NHL.com/sk z Global Series, výletu New Jersey Devils do Európy, kde sa 4. a 5. októbra stretli s Buffalo Sabres v pražskej O2 arene. Tentoraz opisuje svoje pocity po sobotnom zápase.

Pred druhým pražským zápasom za nami do šatne prišiel Patrik Eliáš a povedal, nech vyhráme pre Palyho. Pre Ondríka. Pre Ondra Paláta, ktorý sa ponáhľal za manželkou, pretože sa im mal narodiť druhý potomok.

Za seba musím povedať, že konkrétne na mňa Eliho reč naozaj zapôsobila.

Na Patrikovi okamžite vidíte, že je prirodzený líder. Od takých ľudí sa oplatí niečo si zobrať. On je naozaj niekto, Devils pomohol k dvom Stanley Cupom. Presne vie, čo má kedy povedať. Pre mňa je nepochybne legenda. A rád priznávam, že nás svojou rečou pred zápasom proti Sabres správne namotivoval.

Nakoniec sme to teda zvládli aj bez Ondríka. Vyhrali sme preňho. On je jedným z našich lídrov a vnímam ho ako jedného z najbližších kamarátov.

Do Devils s ním prišli obrovské skúsenosti. Preto nám na ľade určite chýbal. Všetci však chápeme, že rodina je v takom prípade prvoradá. Ondrík je skvelý spoluhráč aj otec. Rozumieme, že pri narodení dieťaťa chce byť so svojimi najbližšími.

Teraz je tesne po zápase, takže som ešte ani nemal čas napísať mu správu. V kabíne si však hneď pôjdem po mobil. A či to s tímom oslávime? Na to sa nejaký čas určite nájde...

Je dôležité, že môžeme mať radosť aj z toho, aké výsledky sme v Prahe dosiahli. Dve výhry? Paráda. Pritom hrať dva zápasy v priebehu dvoch dní po dlhom lete vôbec nie je jednoduché. Siahnete si na úplné dno, sú to bomby.

Sabres na tom našťastie boli úplne rovnako. Takže to dobre dopadlo.

Musím priznať, že práve teraz som v kariére nesmierne šťastný. Všetko to vychádza z dôvery trénera. Keď cítim, že mám v tíme danú úlohu a priestor, keď viem, čo sa odo mňa vyžaduje, tak sa mi hrá veľmi ľahko. To je presne môj súčasný prípad.

V Jersey to mám navyše rád. Mám fajn pocit aj z našej formácie – hráme zodpovedne a hokej nás baví. Skvele si rozumiem s Nicom Hischierom a možno ste si všimli, že mu zo žartu hovorím bráško.

Týmto sa to pre nás v Česku končí. V nedeľu zase odlietame do Ameriky a dovtedy budem mať čas užiť si to s rodinou. Fajn, že za nimi môžem vyraziť po dvoch víťazstvách.