"Napríklad práve Petr Svoboda tam išiel v osemnástich. Tiež to mal ťažké, to nechcem zľahčovať, ale utekal s plnou peňaženkou, pretože mal podpísanú zmluvu. Mal tú finančnú istotu a potom o tom človek premýšľa inak," porovnáva Nedvěd, ktorý aj spätne posiela poďakovanie do Calgary: "Postarali sa tam o mňa ako o vlastného a patrí im za to obrovská vďaka."
Vtedy nemohol tušiť, že novembrová revolúcia už v podstate klope na dvere. "Nespal som dobre. Boli tam emigranti, ktorí si odkrútili aj 30 rokov a nemali šancu vrátiť sa. Bol to obrovský šok, ale pre mňa to bola cesta za snom, možno jedinečná šanca ostať tam a zahrať si NHL. Bol to silnejšie. Som rád, že som si vtedy tak tvrdo išiel za svojím snom."
K odvážnemu kroku mu výrazne pomohlo, že mu vtedy vyšiel juniorský turnaj a stal sa jeho najlepším hráčom.
"To bola indikácia, že tam niečo je. Keď som však utekal, tak som ešte nevidel svetlo na konci tunela. Vedel som, že keď ostanem, tak bude NHL zatiaľ v nedohľadne a minimálne jednu sezónu budem musieť odohrať v juniorke. Vedel som, že to bude bez na dlhú trať a že to nebude jednoduché, ale nemohlo to dopadnúť lepšie."
V juniorskej Western Hockey League zažiaril. Ročník 1989-90 odohral za Seattle Thunderbirds vrátane vyraďovacích bitiek 82 zápasov a pripísal si 158 bodov (69+89). Potom to už išlo rýchlo. Z druhého miesta draftu po ňom siahol Vancouver.
"Džegr bol už vtedy najlepší hráč z nás, mal ísť ako číslo jeden. Kluby však asi trochu brzdila neistota, či bude chcieť hneď ísť hrať do NHL. Takže Pittsburgh vďaka tomu dostal taký pekný vianočný darček. A ja som si z neho potom počas angažmánu v Penguins mohol uťahovať s tým, že by ma mal počúvať. Bol som druhý na drafte? Bol. A on bol až 'päťka'," smeje sa Nedvěd.
"V Pittsburghu ma aj počúval. Všade ma vozil a jeho mamička nám varila. Chcel by som im poďakovať, pretože na začiatku som býval u nich. Boli to nádherné roky."
Práve na pôsobenie v Pittsburghu veľmi rád spomína. "Pretože to boli moje tri najproduktívnejšie roky v kariére. New York je srdcová záležitosť, je tam pridaná hodnota, že tam mal človek príležitosť stretnúť zaujímavých ľudí, ale Pittsburgh bol z hokejového hľadiska výnimočný."
S angažmánom v drese Penguins sa spája aj jedna veľká chvíľa v jeho kariére. Gól v predĺžení zápasu play off proti Washington Capitals, ktorý sa hral 24. apríla 1996. Ten gól bol veľmi dôležitý. Capitals mali na svojej strane vedenie v sérii 2:1. Vo štvrtej bitke bol stav 2:2 a držal sa až do záveru štvrtého predĺženia. Nedvěd ho rozhodol v čase 139:15. Dodnes je to siedmy najdlhší duel v histórii NHL.
"Boli takmer dve hodiny v noci, takže som si hovoril, že o 15 minút je 'last call' v baroch, budú posledné objednávky. Tak že už ten gól asi dám a beriem to na seba, inak si nevypijeme. Chlapci mi potom v bare poďakovali."
Pittsburgh tak zlomil celú sériu. Otočil ju z 0:2 na 4:2. A Penguins dodnes môžu ľutovať, že potom vo finále Východnej konferencie nedotiahli k postupu vedenie 3:2 na zápasy proti Florida Panthers.
Unikátnu kapitolu napísal na medzinárodnej scéne. Aj preto, že najprv v roku 1994 reprezentoval Kanadu.
"Vtedy som sa nedohodol na novej zmluve vo Vancouveri a zavolal mi Tom Renney. Bol pre mňa trochu šok, že o mňa mali záujem. Nemali sme žiadny hviezdny tím. Bohužiaľ sme vtedy prehrali vo finále so Švédmi na trestné strieľania, keď Peter Forsberg predviedol ten svoj pamätný nájazd. Mrzí ma to, pretože to zlato bolo vtedy veľmi blízko," spomína.
Ešte predtým však zažil veľmi zvláštne chvíle, pretože Kanada vo štvrťfinále narazila na český tím. "Bol to môj najzvláštnejší hokejový pocit z víťazstva v takom dôležitom zápase. Už pred turnajom som si hovoril, aby sme len nenarazili na našich... Ale hokejový boh si to želal takto. A vy ako profík sa snažíte hrať čo najlepšie."
Za český národný tím hral už na nevydarenom Svetovom pohári v roku 1996, ale do Nagana ísť nemohol. A prišiel o najväčšie víťazstvo českého tímu v dejinách. Turnaj storočia sa hral bez neho.
"Viem, že by ma tréneri museli najskôr nominovať, ale ten záujem bol. Rozprávali sme sa o tom, ale vo finále sme zistili, že to skrátka nejde. Na to, aby som mohol reprezentovať na olympiáde, by som musel odohrať tri sezóny doma v Česku."
Potom sa v ňom miešali rôzne pocity. "Či ma to hnevalo? Veľmi, veľmi, veľmi. Naozaj veľmi. Ale tak to je. Ten príbeh sa tak napísal. Nie, že by som bol nahnevaný, hlavne ma to mrzelo. Napriek tomu som si hovoril, že som si to takto vybral a toto boli následky. Keby som si mohol zahrať v Nagane, tak by som to bral všetkými desiatimi. Je to najväčší úspech českého hokeja," zdôrazňuje Nedvěd.
Ako hráč potom vo farbách českej reprezentácie stihol aspoň bronz z majstrovstiev sveta IIHF v roku 2012. A potom si všetko vynahradil na pozícii generálneho manažéra. Pred dvomi rokmi si tejto úlohe zopakoval bronz a tento rok v Prahe sa mohol radovať aj z titulu majstrov sveta.
"Tohtoročné majstrovstvá sa hlavne čo sa týka atmosféry trochu priblížili k Naganu. Vieme, aké boli štadióny v Japonsku. Nebolo to ako tu v Prahe. Chlapcom z Nagana sa to potom vrátilo aj s úrokmi, keď pristáli v Prahe a išli na Staromestské námestie. Ale vyhrať zlato doma a v takej atmosfére? To bolo fantastické."
Z rodinných dôvodov sa potom vzdal funkcie. Prevzal ju po ňom ďalší kamarát Jiří Šlégr.
"Či som mu niečo odovzdal? Nič som mu nedal. Ten tam stojí na jednej nohe, tak nech sa len potrápi," hlási Nedvěd s úsmevom od ucha k uchu. "Sedeli sme spolu a moje dvere sú vždy otvorené. Veľmi mu to želám a na Jirka aj veľmi rád spomínam z Vancouveru. Je to perfektná náhrada za mňa a za Martina Ručínskeho. Jirko má dobrú spätnú väzbu na hráčov, hlavne na tých z NHL, čo je dôležité."
Hlavnou náplňou dní je jeho dcéra Naomi. "Takmer ma rozplakala, keď mi v nedeľu povedala, že sa ešte raz vyspinkáme a ocko bude mať narodeniny," priznáva Nedvěd. "Má štyri a to je ten najlepší vek. Ten prvý rok a pol je krásny, ale to je skôr pre maminy a ty si vodič kočíka," usmieva sa.
"Teraz je už pre mňa parťáčka. Dovtedy, kým sa človek zmení na chodiaci bankomat a bude mi hovoriť: 'oci, už neotravuj'. Hokejové sny sa mi splnili skoro všetky. Teraz chcem byť len čo najlepší otec a užívať si dcéru. Teraz je prioritou rodina."
