Vyhrávať bolí. Panthers zocelila minuloročná lekcia

Tím, ktorý ich minulý rok obral o Stanley Cup, mal heslo: "Vyhrávať bolí."

Florida Panthers presne chápu, čo tým ich premožitelia Vegas Golden Knights pred rokom mali na mysli. A pred štartujúcim tohtoročným finále proti Edmonton Oilers (noc na nedeľu od 2:00 SELČ, Nova Sport 1, NHL.tv) prepli do toho istého režimu.

Do veľkej knihy hokejových legiend v tomto smere v prvom rade patria spomienky Waynea Gretzkyho. Ten vždy zdôrazňoval, že podstatu bojov o Stanley Cup pochopil v momente, keď s Oilers ako porazený išiel v roku 1983 okolo šatne víťazných New York Islanders.

Videl zničených, zranených a unavených hráčov. Neuvidel žiadnu divokú oslavu, ale súperov chladiacich si modriny a podliatiny sáčikmi s ľadom. Pochopil, že vyhrávať bolí. A o rok neskôr dotiahol Edmonton na trón.

Budú v tomto smere lepší jeho nasledovníci z Alberty alebo finálovou sériou poučení Panthers?

"Ja to ako žiadnu lekciu nevnímam. Som pripravený makať naplno ďalších sedem zápasov a dvadsať dní," uškrnul sa útočník Matthew Tkachuk.

Najväčší rozdiel je v tom, v akej kondícii to plánuje urobiť. Práve on finále proti Golden Knights skúšal dohrať so zlomeninou hrudnej kosti! Tkachuk je síce známy drsniak, ale vtedy by si podľa svojich slov bez pomoci spoluhráčov ani neobliekol výstroj. Dokonca sa ich pýtal, či mu pomôžu zaviazať šnúrky na korčuliach…

To už bolo dosť aj na pomery play off. Ukážka, že vábenie striebornej trofeje donúti hráčov predvádzať inokedy nepredstaviteľné kúsky.

"Je obrovský bonus, že sme tento rok zdravší," prikývol Tkachuk.

Keď vedenie minulý rok po konci finále zverejnilo zdravotnú dokumentáciu, tak ich mužstvo pripomínalo lazaret v pokročilom štádiu boja. Aaron Ekblad: zlomená noha, vykĺbené ramená, natiahnutý brušný sval. Radko Gudas: vyvrtnutý členok. Brandon Montour: natrhnutá chrupavka ramenného kĺbu. Eetu Luostarinen: zlomená holenná kosť. Sam Bennett: poranené trieslo a brušný sval…

Aj tento rok mal isté problémy napríklad Ekblad a najväčšie obavy panovali o nebojácneho Bennetta, ktorého štýl je na play off ideálny. Na finále však budú pripravení. V júni sa žiadny hokejista necíti stopercentne zdravý, ale napriek tomu je aktuálny pohľad do šatne Florida výrazne optimistickejší.

"'Chucky' (Tkachuk) bol mimo, Gudas tiež, niekto hral prakticky s jedným ramenom," zaspomínal útočník Nick Cousins. "Nehovoriac o tom, koľko ďalších chlapcov bolo tak či tak dobitých. Podľa mňa je kľúčový rozdiel to, že sme tento rok nemuseli hrať hokej ako v play off aj posledný mesiac základnej časti," dodal. 

Pripomenul tak známy fakt: pokým minulý rok sa Florida dostala do play off v poslednom možnom momente, tento rok ovládla Atlantickú divíziu, v sezóne sa jej darilo od začiatku.    

"Pred rokom sme museli bojovať, vyslovene sa do play off preškriabať. To si samozrejme vyberie určitú daň, psychickú aj fyzickú," tvrdí Cousins. "Teraz sme mali vo všetkých sériách výhodu domáceho prostredia a cestovania bolo oveľa menej, v prvom kole sme dokonca nemuseli opúšťať štát Florida," spomenul meranie síl s rivalmi z Tampa Bay Lightning. 

Cousins preto uznáva, že v šatni Panthers je viac energie ako pred dvanástimi mesiacmi.  

"Skrátka vidíte oveľa viac sviežejších tvárí," dodal. "Navyše sme mali týždeň voľna (medzi 1. a 2. kolom), takže sme teraz pripravení na všetko."

Tkachuk len súhlasne prikyvuje.

"Minulý rok to bol úplne iný príbeh," povedal na piatkovom mediálnom dni. "Nikto z nás sa na to nechce vyhovárať, tak to skrátka bolo. Ostať v play off čo najdlhšie zdravý je však kľúčové. Ako tím sa cítime výborne."

Minuloročné odreniny zmizli, jazvy sú zahojené a vážnejšie zranenia medzitým vyriešili operačné zákroky. Hlavným výsledkom je celkové zocelenie mužstva zo Sunrise.

"Minulý rok nám určite pomáha ako skvelá skúsenosť. Boli sme tak blízko, tesne pod vrcholom – a uvedomili sme si, koľko tvrdej práce a obetovania to prináša. Boli sme ochotní absolvovať to znova, v letnej príprave, v tréningovom kempe a v priebehu celej základnej časti," povedal kapitán Aleksander Barkov. "A teraz sme tu zase. Je pred nami ďalšia veľká šanca."

Šanca, kvôli ktorej sú hokejisti odhodlaní obetovať všetko, čo je v ich silách.

Ako kedysi Gretzky či minulý rok Tkachuk. Pretože vyhrať Stanley Cup bolí.